rátori Lucia Lendelová a Tomáš Pospěch) mapuje tvorbu autorov a autoriek, ktorí sa zameriavajú na subjektívne pozorovanie reality a jej umelecké zobrazovanie prekračujúce hranice dokumentárneho záznamu.

Tendencia sebaskúmania je podľa maďarskej kurátorky Judith Csatlós vo fotografickej tvorbe badateľná vo viacerých krajinách strednej Európy, čo bolo dôvodom vzniku tohto medzinárodného projektu, ktorý sa okrem Bratislavy predstavil v Budapešti a poputuje aj do Prahy a Lodže. "Rozhodli sme sa predstaviť podobu súčasnej dokumentárnej fotografie, ktorá je charakteristická miešaním žánrov a akoby sama popierala vlastnú pravdivosť," hovorí kurátorka slovenskej časti výstavy Lucia Lendelová.

Domácu tvorbu na výstave zastupuje známa autorka Lucia Nimcová, ktorá sa programovo zaoberá portrétovaním žien a dokumentovaním ich života. Nimcovej fotografie slovenských žien napríklad ilustrujú knihu o Slovensku, ktorú vydal Inštitút pre verejné otázky. Vystavený cyklus fotografií predstavuje niekoľko žien v ich každodennom prostredí. Zábery majú sčasti dokumentačný charakter, sčasti sú štylizovanými aktmi, čo vytvára dojem otvorenosti a úprimnosti týchto osobných portrétov.

Maďarská autorka Anna Fabricius použila staré polaroidové fotografie neznámych ľudí a miest, ktoré doplnila fiktívnym rodinným príbehom. Práve autorský komentár k záberom vytvára pre diváka nový zmysel a posúva vyznenie do osobnej roviny pripomínajúcej starý album. Češka Daniela Dostálková zelementárnila zobrazené činnosti a situácie a spracovala ich formou návodu na použitie.

Veľmi netradičné sú počítačovo upravované fotografie poľskej autorskej dvojice Anety Grzeszykowskej a Jana Smagu, ktoré zobrazujú súkromné byty akoby nascanované zhora a ponúkajú nám tak celistvý pohľad ľudskému oku v skutočnosti nedostupný. Fotografie vyššie spomenutých autorov a autoriek svojím manipulovaním vyvolávajú otázku o subjektívnych posunoch vnímania danej reality.

Druhú polohu výstavy - nemanipulovanú podobu reality ponúkajú vzájomné autoportréty českej partnerskej aj autorskej dvojice Alexandry Vajd a Hynka Alta, intímne denníkové záznamy Slovenky Jany Hostričovej alebo fotografie postelí, na ktorých počas svojho putovania spal maďarský autor Gábor Kerekes. Slovenskému divákovi je blízka

poetika panelákovej reality, ktorú na portrétoch svojich umeleckých kolegov zachytil Poliak Igor Omulecki v cykle badateľne ironicky nazvanom Nádherní ľudia na nádherných miestach.

Fotografická výstava I image, ktorá trvá iba do konca januára, by sa dala nazvať výstavou príbehov. Ponúka divákom umelecké zobrazenie bežnej každodennej reality a existencie a tým vytvára priestor pre uvažovanie nad skutočným či snovým dejom fotografických cyklov. Ľahkú zrozumiteľnosť určite spôsobuje aj podobnosť skúseností zo života v postsocialistických reáliách.

Príjemná je aj návšteva Stredoeurópskeho domu fotografie, ktorý bol otvorený pomerne nedávno v priestoroch bývalej galérie Profil. Zrekonštruovaný objekt ponúka slovenskej verejnosti komplexné služby vrátane kníhkupectva a posedenia v príjemnej kaviarni, čím sa Bratislava konečne dočkala reprezentatívneho priestoru na vystavovanie európskej fotografickej tvorby.

Autor: LENKA KUKUROVÁ(Autorka je výtvarná kritička)