Miliardové príjmy Slovenska a ďalších nových členských krajín Európskej únie z rozpočtu EÚ na roky 2007 až 2013 sú opäť neisté.

K ťažkej dohode z decembrového summitu únie sa totiž včera odmietli pripojiť poslanci Európskeho parlamentu. Výšku a rozdelenie peňazí totiž považujú za "neadekvátne" všetkým výzvam, ktorým Európa v globalizovanom svete čelí. Ich súhlas je však v prípade európskych rozpočtov nutný.

Európski lídri po hodinách ťažkých rokovaní zoškrtali rozpočet na 862,4 miliardy eur (zhruba 32 biliónov korún), europarlament pritom požadoval minimálne 975 miliárd eur, s ktorými bude únia budúcich sedem rokov hospodáriť.

Rezolúciu odmietajúcu rozpočet podporilo 541 poslancov, proti bolo 56 a 76 sa hlasovania zdržalo. "Dohoda nezaručuje Európskej únii zvyšovanie prosperity, konkurencieschopnosti, solidarity a bezpečnosti," píše sa v rezolúcii. Postoj parlamentu sa očakával. Počas rokovania o rozpočte pod taktovkou britského predsedníctva jeho zástupcovia predkladané návrhy vrátane výsledného kompromisu označovali za "výsmech".

Europoslanci si tak odmietnutím v prvej fáze udržali do istej miery tvár. No málokto predpokladá, že by sa nakoniec počas zmierovacích rokovaní medzi Európskou radou, zastupujúcou členské vlády, a parlamentom, mohla výška rozpočtu výraznejšie zvýšiť.

"Urobíme všetko preto, aby sme dosiahli dohodu," reagoval včera v parlamente súčasný predseda Európskej únie, rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel. Aj predseda parlamentu Josep Borrell včera deklaroval ochotu dohodnúť sa, a to najneskôr do konca marca, aby sa mohlo o opravenej verzii hlasovať v máji.

Európskym poslancom nejde len o výšku rozpočtu či o krátenie peňazí na vedu a výskum. Nepáči sa im aj nedostatočná kontrola toho, ako sa miliardy eur utrácajú. Je takmer pravidlo, že Európsky audítorský dvor každoročne Európskej komisii, ktorá za hospodárenie únie zodpovedá, vyčíta množstvo dier v účtovníctve.

Parlament taktiež žiada, aby mala únia viac vlastných zdrojov. Podľa Rakúska by riešením mohlo byť zavedenie novej európskej dane. "Vlastné zdroje dnes tvoria len desať percent, zvyšok doplácajú členské krajiny zo svojich rozpočtov, ktoré sa tak ocitajú pod veľkým tlakom. Ak budeme takto pokračovať, na ďalšej finančnej perspektíve sa už dohodneme len ťažko," povedal včera Schüssel pred europoslancami.

Autor: JOHANNA GROHOVÁ, Brusel