FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

ážny scenár, ktorý si hodno premietať tisíckrát. Vždy, keď je človek smutný, vždy, keď sa mu životný sen javí stratený.

Po krásnych augustových dňoch kropili helsinský tartan olovené kvapky dažďa. Rodáčka z moravských Viceměříc nenávidela takéto počasie. „Ráno som sa v hoteli pozrela z okna. No zbohom, prebleslo mi mysľou. Čakalo ma finále. Snažila som sa oddychovať. Nedalo sa. Bum, bum, z oblohy lialo. To bude trvať celý deň. V duchu som súťaž ‘zbalila‘. Pršalo mi na olympiáde v Montreale, na majstrovstvách Európy v Aténach i v Prahe. Do čerta,“ opisuje začiatok histórie Ako sa dokáže všetko zlé na dobré obrátiť súčasná manažérka eseročky Česká atletika.

Životný bod zlomu

Guliarska stálica, dvakrát svetová rekordérka z otvoreného štadióna a 25 rokov (z Jablonca 19. februára 1977) úradujúca držiteľka najdlhšieho vrhu v hale výkonom 22,50 m na veľkých podujatiach dolovala striebro a bronz. Vzácnejší kov mala z európskych šampionátov v Prahe 1978, v Aténach 1982, tretie miesto získala na montrealskej olympiáde 1976 a ME v Ríme 1974. Veľké prvenstvo jej chýbalo. V Helsinkách mala poslednú šancu. Súťaž sa pre ňu vyvíjala nijako, ani ryba, ani rak. Pred záverečným pokusom bola na hlúpom štvrtom mieste. Štartovala posledná. Nemka Helma Knorscheidtová s krajankou Ilonou Slupianekovou sa už „vytešovali“. „Vtedy som si povedala, že musím. Vedela som bojovať, ale toto sa mi zdalo priveľa. V okamihu sa vo mne niečo zlomilo. Neviem presne opísať čo, ale dodnes to vnímam ako neodolateľnú túžbu víťaziť. Na ten posledný pokus som išla s presvedčením, že vyhrám,“ spomína ďalej pohľadná manažérka na útržok, ktorý poznamenal celý jej ďalší život.

Naplnenie strateného sna

Helenine ruky najskôr dosucha vytreli kruh, potom poláskali to neživé železo. Malo zaletieť ďaleko, zaslúžilo si pár vľúdnych slov. Ruka vystrelila guľu, ktorá lizla dvadsaťjedenmetrovú hranicu extratriedy. Ani jedna zo súperiek sa v ten deň k nej nepriblížila. Dvadsaťjeden metrov päť centimetrov. Metráž do atletického múzea, hoci kráľovná športov predtým i potom poznala omnoho dlhšie.

Helena Fibingerová zodvihla ruky, trochu zaspätkovala, aby predpisovo vyšla z kruhu. A potom to začalo. Výkriky, široký úsmev, „slezké tanečky“. Moravanka chcela vyobjímať celý svet. Naporúdzi boli rozhodcovia. Práve oni prví pocítili objatie najšťastnejšej atlétky zemegule. Na stupni víťazov plakala. Bez zábran, úprimne. Vrátil sa jej už-už stratený sen.

Halová kráľovná

Česká atlétka drží dodnes dva rekordy. Oba azda niekto niekedy prekoná, súčasník má však sotva šancu. Na halových majstrovstvách Európy vyhrala Helena Fibingerová osem razy, trikrát bola strieborná. Jej svetový rekord spod strechy – presne dvadsaťdva a pol metra – s patinou dvadsiatich piatich rokov je druhým najdlhším pokusom všetkých čias. Iba Ruska Nadežda Lisovská vlastní lepší – 22,63 m. Z otvoreného štadióna a z roku 1987. „Haly som mala vždy veľmi rada, pretože sa pomaličky začínala jar. Bolo to príjemné spestrenie vyladiť si formu na sérii pretekov pod strechou. Do haly vždy prídu diváci, vytvára sa krásny kontakt s publikom. Tiež je, samozrejme, pravda, že v hale pršať nemôže. Tam som nemusela rozmýšľať, či bude dobré počasie,“ povedala pred začiatkom halových ME vo Viedni ich absolútna laureátka.

Helena Fibingerová je rak. Narodila sa 13. júla. Nie je však úplne „račia“ povaha. Vždy bola – čo na duši, to na jazyku. Ctižiadostivá, ktorá sa nevedela zmieriť s krivdou. Za tým všetkým emócie a citlivá duša. Načo skrývať, v časoch jej športového vrcholu kolovali u nás nevkusné vtipy snažiace sa zosmiešniť guliarsku postavu vysokej atlétky. Po skončení kariéry sa tvrdo zaťala. Nechcela byť trénerkou. Naučila sa po anglicky, trochu ovláda taliančinu. Začala sa zaujímať o marketing. Šarmantná, upravená, usmiata, zhovorčivá, hoci veľmi zaneprázdnená pripomenie: „Myslím si, že sa môžem výzorom, vystupovaním, schopnosťami diplomaticky konať rovnať rovesníčkam.“ Odpoveď je jednoduchá – áno. A manažérka úspešnej českej atletiky s úsmevom doplní: „Aby som nezabudla, môžem sa rovnať päťdesiatročným rovesníčkam.“