EMÚ: V plnení Maastrichtských kritérií SR výrazne zaostáva

BRATISLAVA 28. februára (SITA) - V plnení Maastrichtských kritérií, ktoré podmieňujú vstup kandidátskych krajín do Európskej menovej únie (EMÚ), Slovensko dlhodobo zaostáva. Podľa prognóz viacerých slovenských odborných autorít by sa postavenie SR v tomto

smere nemalo zlepšiť ani v nasledujúcich dvoch až troch rokoch, počas ktorých Slovensko ráta so vstupom do Európskej únie (EÚ).

Podľa predpokladov Národnej banky Slovenska (NBS) bude mať Slovensko relatívne menšie problémy s približovaním sa európskym kritériám v oblasti stability menového kurzu slovenskej koruny voči euru a konvergenciou úrokových mier. "Kurz koruny voči euru je dlhodobo stabilný. S napĺňaním kritéria, ktoré hovorí o tom, že mena krajiny by sa mala udržať v rámci bežného fluktuačného pásma Európskeho menového systému (EMS) najmenej po dobu dvoch rokov pred vstupom do EMÚ, by nemalo mať Slovenskom problémy," povedala viceguvernérka NBS Elena Kohútiková.

Horšiu pozíciu bude mať Slovensko pri napĺňaní kritérií týkajúcich sa inflácie, verejného dlhu a schodku štátneho rozpočtu, ktoré sa vyjadrujú podielom ich objemu na vytvorenom hrubom domácom produkte (HDP) kandidátskej krajiny. SR dlhodobo vykazuje deficity v oboch oblastiach, situáciu navyše komplikuje aj narastajúca nerovnováha vonkajších ekonomických vzťahov SR, ktorú charakterizuje prehlbujúci sa schodok obchodnej bilancie a bežného účtu platobnej bilancie.

NBS predpokladá, že medziročná inflácia bude v trojročnom horizonte postupne klesať, z dôvodu nevyhnutnej deregulácie cien v budúcom roku však stúpne až na 7 %. Do roku 2005 však centrálna banka odhaduje jej pokles na 4,5 %. "Jadrová inflácia by mala postupne klesať, pri vývoji celkovej cenovej hladiny však nebude dôležitá len miera deregulácie, ale tiež vývoj cien surovín na svetovom trhu, najmä plynu," povedala Kohútiková. Podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP centrálna banka v tomto roku odhaduje na 3,5 %. Maastrichtské kritérium však hovorí o maximálnej miere 3 %.

Podľa Kohútikovej je z hľadiska napĺňania kritérií v oblasti verejného dlhu rozhodujúce, aby vláda dôsledne využila privatizačné príjmy na splatenie dlhov a rozbehnutie dôchodkovej reformy. "Je dôležité, aby sa všetky nadpríjmy štátneho rozpočtu využili na zníženie jeho deficitu, aby sa nevracali späť do ekonomiky," povedala Kohútiková. Potrebné je tiež podľa nej prehodnotiť kalendár liberalizácie cien, urýchliť naštartovanie nevyhnutných reforiem a kontrolovať mzdový rast vo verejnej sfére.

ph;sh