Michelle Bacheletová bude musieť vybalancovať dobré vzťahy so Spojenými štátmi a populistami v Južnej Amerike"Kto by pred desiatimi, pätnástimi rokmi povedal, že bude žena zvolená za prezidentku," prihovorila sa Michelle Bacheletová svojim stúpencom, keď bolo jasné, že zvíťazila v nedeľných prezidentských voľbách v Čile. Kto by povedal, že v konzervatívnej katolíckej krajine, ako je Čile, navyše zvíťazí rozvedená matka troch detí, neveriaca a socialistka, žiada sa dodať. Ani na štvrtý pokus po páde diktatúry Augusta Pinocheta sa tak nepodarilo pravici poraziť ľavicového kandidáta. Bývalá lekárka Bacheletová (54) preberie prezidentský post po Ricardovi Lagosovi.

V druhom kole volieb získala Bacheletová 53 percent hlasov. Porazený pravicový kandidát, miliardár Sebastian Pinera dostal 47 percent. Čiľania oslavovali jej víťazstvo už tri hodiny po uzatvorení volebných miestností.

Svojim voličom sľúbila, že zabezpečí viac miest pre nezamestnaných, zvýši podiel žien vo verejnej správe a vo vysokých

funkciách a odstráni veľkú priepasť medzi chudobnými a bohatými. Čile je síce jednou z najbohatších krajín na kontinente, pod hranicou chudoby tak však stále žije asi 19 percent obyvateľov.

Jednou z najväčších výziev novej prezidentky bude podľa politológa Ricarda Israela spolupráca jej sociálnodemokratickej koalície s ostatnými ľavicovými vládami v Latinskej Amerike. Stúpenkyňa voľného trhu bude musieť vybalancovať tradične dobré vzťahy so Spojenými štátmi a populistickými vládami naprieč Južnou Amerikou. Prvé rozhodnutie bude musieť prijať už koncom januára - či sa zúčastní na inaugurácii ultraľavicového bolívijského prezidenta Eva Moralesa. Podľa analytikov Bacheletová predstavuje úplne nový typ neformálneho a emocionálneho vodcu, ktorý je blízko ľudu.

Popularitu si Bacheletová, hovoriaca okrem španielčiny aj po anglicky, nemecky, francúzsky a po portugalsky, získala už v rokoch 2002 až 2004. Ako prvá žena v Latinskej Amerike vtedy viedla ministerstvo obrany. V tejto funkcii sa jej podarilo rozptýliť nedôveru Čiľanov k armáde po rokoch skúseností s vojenskou diktatúrou.

Príbeh dcéry generála, zavraždeného Pinochetovým režimom, ktorá sa prepracovala až na najvyšší post v krajine, je mimoriadne inšpirujúci. Keď 11. septembra 1973 ako študentka medicíny sledovala bombardovanie prezidentského paláca pučistami, ktorých viedol Augusto Pinochet, nikomu nenapadlo, že v tom istom paláci raz usadne ako jeho šéfka.

"Násilie vstúpilo do môjho života, zničilo, čo som milovala, pretože som sa stala obeťou nenávisti," povedala Bacheletová desiatkam tisícom svojich stúpencov na hlavnom bulvári Santiagu. Hrôzy Pinochetovho režimu pocítila na vlastnej koži. Jej otec, generál Albert Bachelet, ktorý zostal verný zvrhnutému a zavraždenému prezidentovi Salvadorovi Allendemu, bol v prvých dňoch po prevrate zatknutý a vo väzení na následky mučenia umrel. Aj Michelle a jej matka-archeologička boli uväznené a mučené. Po prepustení emigrovali najskôr do Austrálie a potom do východného Nemecka, kde Bacheletová pokračovala v štúdiu medicíny.

(rek, reuters, čtk)