Naši hráči sa k Bosporu nehrnú, českých pribúda

Slovenský reprezentant Filip Hološko sa rozlúčil s libereckým dresom. Od novej sezóny bude obliekať turecký - v klube nováčika Vestel Manisaspor. FOTO - ČTK

Turecko je vyhľadávanou destináciou nielen slovenských turistov, ale aj futbalistov. Za posledných desať rokov sa ich v krajine polmesiaca vystriedali takmer dve desiatky. Od bývalého reprezentanta Mariána Zemana až po súčasných. Obrancu Romana Kratochvíla, ktorý oblieka dres Denizlisporu už štvrtý rok, či Filipa Hološka. Ten sa pred pár dňami presťahoval do klubu Vestel Manisaspor za zhruba 95 miliónov korún, čím sa stal naším štvrtým najdrahším futbalistom po Greškovi, Karhanovi a Dubovskom.

S výnimkou Miroslava Karhana sa však ani jednému nepodarilo preraziť do kvarteta najuznávanejších tureckých klubov (Galatasaray, Fenerbahce, Besiktas, Trabzonspor), ktoré sa pravidelne striedajú v európskych pohárových súťažiach.

Slovákov zvyčajne angažujú priemerné mužstvá, ktoré nemajú takú ekonomickú silu, aby konkurovali istanbulskej trojke v boji o popredné umiestenia. S tým prichádzajú i riziká, s ktorými futbalisti môžu pri podpise zmluvy sotva rátať. Dosť našich hráčov sa v minulosti 'popálilo' na prehnaných sľuboch, lákavo vyzerajúcich podmienkach a vidine dobrých príjmov. Turecko nakoniec opúšťali s pocitom značného sklamania.

Najväčším problémom bývajú meškajúce výplaty. Zažil to Juraj Czinege, ktorému Elazigspor dodnes dlhuje peniaze, hoci je už hráčom Slovácka. Na anabázu v Kayserispore nerád spomína aj Rastislav Michalík. Po necelom polroku rozviazal kontrakt, pretože klub porušil dohodu a nevyplácal mu peniaze. O úplnej spokojnosti nemôžu hovoriť ani ďalší. Viacerí boli radi, že to majú za sebou a na Balkán by ich už vraj nikto nedotiahol. Úplne iný životný štýl, jazyková bariéra, odlúčenie od rodín - to sú hendikepy, ktoré odrádzajú našich hráčov pri pomyslení na túto lokalitu.

Negatívne správy sa medzi futbalistami šíria rýchlosťou blesku. Možno sa poučili aj slovenskí a v poslednom čase klesol ich počet v krajine bronzového medailistu z posledného svetového šampionátu.

No nielen menšie kluby ignorujú v prípade problémov výplatné termíny. Doslova škandalózne vyznela správa zo záveru uplynulého roku, keď hráči Galatasaraya Istanbul pohrozili vedeniu bojkotom sústredenia pre neuhradené mzdy a belgický tréner Eric Gerets dokonca odchodom z funkcie. Základné platy vraj nevideli od začiatku sezóny! Šestnásťnásobný turecký majster nakoniec situáciu promptne zachránil predajom pozemkov.

Kým Slováci sa k Bosporu už príliš nehrnú, za prvé dva týždne tohto roka prestúpilo do tureckých mužstiev päť českých futbalistov. Všetci prostredníctvom agentúry manažéra Pavla Zíku, podľa ktorého sa môže tento počet rozrásť do konca mesiaca o ďalšie tri mená. Česko by mohlo už teraz zostaviť na tureckých trávnikoch základnú jedenástku.

Manisaspor, ktorý chcel vlani v lete kúpiť z Betisu Sevilla napríklad brazílskeho majstra sveta Denilsona, mal popri Hološkovi záujem i o stopéra slovenskej reprezentácie Martina Petráša. Obranca pražskej Sparty ponuku odmietol.

Slovenskí futbalisti v Turecku

Filip Hološko Manisaspor (2006 -)

Rastislav Michalík Kayserispor (2005)

Juraj Czinege Elazigspor (2003-05)

Ondrej Debnár Elazigspor (2003-04)

Ľubomír Meszároš Adanaspor (2003-04)

Pavol Sedlák Elazigspor (2003)

Rizespor (2003-04)

Miloš Soboňa Bursaspor (2002-03)

Milan Timko Kocaelispor (2001-02)

Adanaspor (2002-03)

Miroslav König Elazigspor (2003-04)