Ôsme miesto z Hochfilzenu stačí Marcele Pavkovčekovej, aby aj po jedenástych pretekoch SP bola zo slovenských biatlonistiek v priebežnom hodnotení SP najlepšia. FOTO - REUTERS
Ak majú byť výsledky vo Svetovom pohári barometrom výkonnosti, nečakajú slovenských biatlonistov počas turínskej olympiády dobré časy. Muži i ženy sa v doterajšom priebehu SP trápia. Soňa Mihoková (štvrtá v šprinte zo ZOH v Nagane 1998) ani Anna Murínová ešte v sezóne ani raz nebodovali. Marcele Pavkovčekovej sa vydarili jediné preteky (vo vytrvalostných pretekoch v Hochfilzene zásluhou čistej streľby dobehla ôsma). Martina Halinárová sa medzi najlepších tridsať vtesnala dva razy. K dvanástemu miestu z vytrvalostných pretekov v Hochfilzene pridala štyri body minulý týždeň v Ruhpoldingu, no to sa striebornej medailistke zo stíhacích pretekov na MS 1999 v Kontiolahti pochopiteľne máli. Včera jej ďalší bod za 30. miesto v stíhacích pretekoch doslova na páske vyfúkla domáca Nemka Katja Beerová.
Forma stačí v Turíne
"Nie je našou povinnosťou byť v najlepšej forme a dosahovať najlepšie výsledky tu v Ruhpoldingu. Po tvrdej vysokohorskej príprave cítia všetci únavu a je to tak trochu pochopiteľné. Je však pravda, že sa nám zatiaľ nedarí," povzdychol si do telefónu z nemeckého zimného strediska šéf slovenského biatlonu a zároveň reprezentačný tréner žien Juraj Sanitra.
Napriek tomu pred Turínom nestráca nádej. Slovenky už viac ráz dokázali, že pod piatimi kruhmi vedia zabrať. V Nagane 1998 siahala štafeta dlho po medaile (skončila štvrtá), pred štyrmi rokmi v Salt Lake City dobehla piata. Martina Halinárová sa medzi najlepšiu dvadsiatku zmestila na poslednej olympiáde vo všetkých troch individuálnych pretekoch.
"Musíme sa držať pri zemi, ale určite budú všetci nominovaní bojovať zo všetkých síl. Pre mňa by super výsledkom bolo akékoľvek individuálne umiestnenie v prvej osmičke. V štafete by som za také považoval prvú šestku. Nie je to nereálne, len nám musí všetko vyjsť. Mne úplne postačí, keď forma príde až v Turíne," tvrdí Sanitra.
O tom, kto dostane šancu prezentovať natrénované v dejisku ZOH v Cesana San Sicario sa definitívne rozhodne najbližšiu sobotu. "Po pretekoch Európskeho pohára v Ridnaun, ktorý sa v Taliansku začína v stredu. Do Turína pôjde desať biatlonistov - päť mužov a päť žien," vysvetlil slovenský biatlonový šéf. Istotu letenky do Turína majú Marcela Pavkovčeková, Soňa Mihoková, Martina Halinárová a Anna Murínová, z mužov trio Marek Matiaško, Pavol Hurajt a Dušan Šimočko. Zostávajúce tri tajničky rozlúsknu práve preteky v Ridnaun.
Po prvý raz aj mužská štafeta
Tréner mužov Milan Gašperčík mal v prebiehajúcej sezóne najviac dôvodov na úsmev hneď počas premiéry vo švédskom Östersunde, keď si kvarteto Hurajt, Šimočko, Novák, Matiaško deviatym miestom v štafete vybojovalo právo štartu na ZOH. Mužskej štafete sa to podarilo po prvý raz. V individuálnych pretekoch sa však naši stále motajú v poslednej tretine výsledkovej listiny. Forma Pavla Hurajta zo sezóny 2003/04 (dva razy stál na stupni víťazov) vzbudzovala veľké olympijské nádeje, no 27-ročný Popradčan sa v tomto ročníku nie a nie presadiť. Jeho najlepším výsledkom je 33. miesto z Osrblia z vytrvalostných pretekoch. "Streľba by ešte ako tak ušla, ale bežecky mi to stále nejde," tvrdil Hurajt v Osrblí.
Jediné body do hodnotenia SP v tejto sezóne (tri) získal Marek Matiaško. Pred štyrmi rokmi v Salt Lake City zachraňoval česť slovenského mužského biatlonu, no jeho najlepším výsledkom bola 43. priečka z vytrvalostných pretekov.