Ak by sa zákazníci začali viac presúvať za lacnejšími službami do malých bánk, museli by veľké banky poplatky znižovaťBRATISLAVA - Poplatky za bankové služby neustále rastú. Zatiaľ čo koncom minulého desaťročia klienti za účty platili len okolo sto korún ročne, dnes je to niekoľkonásobne viac. Na poplatkoch pritom banky zarábajú milióny. Bankové domy to zdôvodňujú rastom nákladov. "Sme štandardné súkromné firmy a vyššie náklady musíme premietať aj do príjmov," povedala hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Miriam Fuňová. Výdavky bánk pritom najviac zaťažujú platy a školenia zamestnancov.

Obmedzená obrana

Za účet a pohyby na ňom zaplatí Slovák každoročne najmenej tisícku, a nezriedka je to dvojnásobok. Veľké banky zvyčajne pýtajú vyššie sumy než menšie, ktoré za každú cenu potrebujú získať klientov.

Poplatky za vedenie bežného účtu bez balíkov vlani podľa analýzy spoločnosti Symsite Research zdraželi v priemere až o 17 percent: Za štandardný počet operácií na účte vlani banky pýtali priemerne 2170 korún ročne. Predvlani ceny za účet stúpli len o päť až sedem percent.

Ako sa môže klient neustálemu zdražovaniu brániť? "Nech zmení banku," radí hlavný analytik Symsite Resaearch Vladimír Dohnal. Treba prejsť k tej, čo spravuje účet lacnejšie. Je to však veľmi komplikované, pretože bánk, služieb a poplatkov je veľa. Okrem toho prechod k inej banke nie je zadarmo. Vlani si až na jednu výnimku všetky banky účtovali za zrušenie účtu sto až dvesto korún.

"Ak si klient dá námahu a vyhľadá najlacnejšiu banku, môže ročne za vedenie účtu ušetriť aj 1500 korún," hovorí Dohnal. To je jediná možnosť, ako sa klienti môžu brániť neustálemu zvyšovaniu poplatkov.

Keby ľudia začali využívať lacnejšie služby konkurencie, ostatné banky by na to určite zareagovali. "Klient má právo hlasovať svojou peňaženkou," konštatuje Dohnal. Slovenský zákazník je konzervatívny a zväčša na zvyšovanie poplatkov nereaguje. Banky podľa Dohnala vedia, že ľudia banku často nemenia, preto postupne poplatky dvíhajú a klienti ich bez slova platia.

Na Slovensku sa klienti príliš nesťažujú. Zatiaľ čo Česká obchodná inšpekcia je zavalená sťažnosťami na zmeny poplatkov, Slováci takúto iniciatívu skoro vôbec nevyvíjajú.

Trh zatlačí ceny na nulu

Poplatky pri výbere banky nie sú rozhodujúce, oponuje ďalej Fuňová zo Slovenskej sporiteľne. Klienti sa podľa nej pozerajú aj na imidž banky, dostupnosť bankomatov či kvalitu služieb. Pohyb ľudí medzi bankami čoraz viac ovplyvňujú najmä hypotekárne úvery. "To je produkt, pre ktorý klient dokáže zmeniť banku, nemyslím si, že sú to poplatky za výber z bankomatu," tvrdí Fuňová.

Zahraničí klienti podobné služby využívajú oveľa viac. Popri úveroch sú to aj rôzne investičné produkty a finančné poradenstvo. Banky na tom slušne zarábajú. Klientom však spravujú účty zdarma. Speje tam aj slovenský trh. "O niekoľko rokov, keď budú slovenskí klienti bohatší a budú si brať viacej úverov, využívať investičné a bankové produkty, banky radi ustúpia od účtovania triviálnych poplatkov, ako je napríklad vedenie účtu," uzatvára Dohnal. (ľja)

Výbery hotovosti z cudzích bankomatov lacnejšie nebudúBRATISLAVA - Ak ste klientom dvoch najväčších slovenských bánk a chcete si vybrať peniaze z bankomatu mimo ich vlastnej siete, vyjde vás to draho. Za každý výber v cudzom bankomate zaplatíte vrátane účtovanej položky až 40 korún. Dvojka na trhu, VÚB tento poplatok účtuje od začiatku roka a Slovenská sporiteľňa začala ešte skôr. Priamo za výber klienti platia 34 korún.

"Suma 34 korún predstavuje výšku medzibankových poplatkov dohodnutú členmi Združenia bankomatových kariet," povedala hovorkyňa VÚB Alena Walterová. Celá tržba za výber hotovosti z cudzieho bankomatu ide na úhradu medzibankových poplatkov. Banky z toho podľa nej nemajú žiaden zisk, hoci konkrétne náklady, ktoré vstupujú do poplatku, nespresnila.

Politikou vysokých nákladov banky svojich klientov tlačia k tomu, aby si vyberali peniaze z ich vlastných bankomatov, čo je pre nich oveľa lacnejšie. Darí sa im to úspešne. Domovské bankomaty používa až 90 percent klientov VÚB a Slovenskej sporiteľne. Za takýto výber pýtajú šesť korún, čiže iba účtovnú položku. Podľa Walterovej to stačí na pokrytie nákladov.

Ak nejaká banka pýta za peniaze z cudzieho bankomatu menej ako 34 korún, musí na to doplácať. Robia to najmä menšie banky, keďže nemajú dostatočný počet bankomatov. "Dotujeme to, aby sme zabezpečili klientom lepšiu dostupnosť hotovosti," povedala riaditeľka marketingového oddelenia Ľudovej banky Jana Lukáčová. Vyjde ich to lacnejšie, ako rozširovanie vlastnej bankomatovej siete. (ľja)