Všetko tu už bolo - lásky jednorazové i tie osudové, zranenia z detstva i z vášne, strach zo vzťahov i zúfalá potreba zblíženia sa. Väčšina filmov i drám smeruje cez komplikovanú štruktúru dejov a slov k tomu jedinému. V hre Terrencea McNallyho, okrem iného aj autora Majstrovskej lekcie Márie Callas, sa sobotným sexom dvoch osamelých ľudí všetko len začína - vysvetlenia i ilúzie prichádzajú ex post.

Johnny sa pokúša Frankie presvedčiť, že ich stretnutie je podobne osudové ako láska gamblera Johnnyho čiže Elvisa Presleyho z rovnomenného filmu zo šesťdesiatych rokov k jeho kolegyni Frankie na kasíne, plávajúcom po Mississippi.

Frankie sa zas po milovaní pokúša Johnnyho dostať z bytu. Túži zostať opäť sama, nechce si už na krk vešať nijakého chlapa. Ťažko povedať, kto z nich je v zúfalejšej pozícii. Robiť čašníčku a kuchára sa dá, ak máte dvadsať.

Ak máte 37, popravde 43 rokov, prípadne až 49, hoci až budúci týždeň, je to dosť zúfalé bez ohľadu na to, či ste slobodná žena alebo rozvedený chlap.

Produkcie Štúdia L+S nezvyknú byť divadelne obzvlášť rafinované, ani táto nateraz posledná premiéra nie je výnimkou. Jej tvorcom sa však podarilo vytvoriť výnimočne príjemnú, smutne zábavnú produkciu.

Udržať napätie medzi dvomi hercami je ťažké, väčšina dramatikov sa približne na 25. strane utieka k umelému vyrábaniu napätia - nechá vypnúť prúd či vstúpiť do deja nejakú celkom nepodstatnú postavu. Tu sa nič podobné neudeje. Napätie vychádza zo vzťahov, z neúprosnej logiky života, hoci sa občas nevyhne ani melodramatickým pasážam.

Marian Geišberg dostal pri tejto hosťovačke konečne rolu, v ktorej mohol prejaviť svoju hravosť, zdravé rebelantstvo i sexepíl. Jeho uvoľnený výkon ukázal, ako jednostrunne zvykne byť tento herec obsadzovaný na svojej materskej scéne v Slovenskom národnom divadle. Aj Kamila Magálová dokázala odhodiť hviezdne maniere, je výnimočne prirodzená, a pritom príjemne emotívna.

Preklad Juraj Šebestu je výborný, kostýmy a scéna Petra Čaneckého adekvátne, hudobný background s moderátorským sprievodom Pavla Polanského vhodne zvolený. Réžia Jakuba Nvotu je akoby neviditeľná, čo je to najlepšie, čo sa dá o réžii pri podobnej hereckej produkcii povedať.

Diváci sú za úprimnosť tvorcov vďační - protagonistov odmeňujú reakciami, na ktoré nie sme v divadle bežne zvyknutí - pohoršujú sa nad replikami, fandia tej či onej strane, prejavujú nahlas svoje sklamanie či údiv.

Na úvod hry sa Johnny neodôvodnene smeje. Na záver som počula kohosi hlasito neodôvodnene zaplakať. Všelikto si asi pri tejto produkcii na všeličo spomenie.

Štúdio L+S Bratislava * Terrence McNally: Frankie a Johnny * Preklad: Juraj Šebesta * Dramaturgická spolupráca: Darina Abrahámová * Hudobná spolupráca: Pavel Polanský * Scéna a kostýmy: Peter Čanecký * Réžia: Jakub Nvota * Hrajú: Kamila Magálová a Marian Geišberg * Premiéra: 13. januára