Nikto už nezistí, koľko z návštevníkov takmer vypredanej športovej haly na Pasienkoch ani netušilo, že sa nepozerá na originálnu skupinu Earth, Wind & Fire. Na plagátoch totiž boli napísané veľkým písmom tieto tri slová - názov možno najväčšej legendy komerčnejšej funkovej vetvy. Oveľa menší bol ďalší text: ... Experience, feat. Al McKay All-Stars. Znamenalo to, že skupina Al McKay All-Stars hrala program so skladbami E,W&F. To je veľmi podozrivé, zaváňa to chválením sa cudzím perím, priživovaním sa na sláve niekoho iného alebo minimálne to pripomína imitátorov Beatles či Queen.

All McKay a jeho hviezdny tím však nie sú hocakí hudobníci. McKay hral v originálnej zostave Earth, Wind & Fire desať najslávnejších rokov, bol aj "hudobným riaditeľom" a skladateľom či spoluautorom najväčších hitov. Za to si vyslúžil rovných päť cien Grammy. Originálna kapela momentálne koncertuje len veľmi sporadicky. Spevák Maurice White má totiž alzheimera a kapela len kde-tu zahrá v USA a, choroba-nechoroba, občas podľahne neodolateľným ponukám japonských promotérov, ktorí vraj platia lepšie ako Rusi, teda najlepšie na svete. Ale to je asi tak všetko. My ostatní sa už k legende nedostaneme. Dieru na trhu využil Al McKay. So svojím tímom excelentných hudobníkov z Los Angeles nacvičil program z piesní E,W&F pre potešenie vlastné i radosť nostalgických poslucháčov.

Naplno a s veľkým potešením

Kapela prišla na pódium presne o ôsmej a od prvých tónov bolo jasné, že toto bude veľmi poctivý koncert. Traja speváci a jedenásť hudobníkov zaberali absolútne naplno a s veľkým potešením. Fanúšikovia, často po štyridsiatke, tancovali, spievali aj vyhrávky dychových sekcií a niektorí div neplakali. Človek naozaj počul TIE aranžmány, vyhrávky, rytmy, vokály a sóla. Traja speváci - Devere Duckett, Claude Woods a Tim Owens - spievali neuveriteľne (pričom sa nesnažili imitovať Mauricea Whitea a Philippa Baileyho) a očividne sa dobre zabávali. Hudobníci (bicie, perkusie, dve gitary, dvoje klávesy, basgitara a štyria dychári) nezapreli svoje skúsenosti. Každý z nich hral s niekým veľmi známym okrem fantastického 21-ročného bubeníka, ale v jeho prípade to vôbec nebolo na ujmu.

Najväčší aplauz zo sólistov-inštrumentalistov asi zožal Ed Wynne, saxofonista so zverským tónom, božskou technikou a vyšinutým výzorom. Kapelník sa držal skôr vzadu a tešil sa, ako to jeho suite pekne ide. Aj sóla nechával hrať skôr druhého gitaristu, premýšľavého Brucea Conteho, bývalého člena legendárnych bielych funkistov Tower Of Power. McKay je totiž sprievodný hráč, ktorý vlastne vytvoril špecifický štýl hry a groove má dosiaľ neuveriteľný, aj keď o dva roky oslávi šesťdesiatku.

Dobre zabalená zábava

Koncert trval aj s prídavkom hodinu štyridsať, čo bol asi akurátny čas. Ani nie málo a viac by vydržali asi iba veľmi ortodoxní priaznivci E,W&F. Zvuk bol veľmi dobrý, aspoň vo V.I.P. a v novinárskej zóne pred pódiom. Ktovie, čo počuli ľudia sediaci pod stropom.

Z haly však odchádzali vysmiati a natešení hádam všetci - skalní fanúšikovia skupiny, muzikanti, tí, čo prišli na koncert len zo zvedavosti a aj tí, ktorí si mysleli, že idú na originálny Earth, Wind & Fire a minimálne jeden hudobný publicista.

Toto nebola hudba, ktorá by spôsobovala katarziu, či prinútila človeka vystúpiť do nejakých vyšších sfér. Veď EW&F vždy boli najmä veľmi kvalitne zabalená zábava.