Sonda Stardust pri sedemročnej ceste vesmírom nalietala okolo 4,5 miliardy kilometrov. Včera úspešne dopravila na Zem unikátny náklad, ktorý 2. januára 2004 "uchmatla" kométe Wild 2.

Do kremičitej aerogélovej hmoty, ktorej sa hovorí tiež pevný dym, zachytila prvý raz v histórii vzorky prachu kométy, ktorý z nej spolu s plynmi uvoľňujú slnečné lúče. Keď sa sonda k jadru kométy priblížila, bola od Zeme vzdialená 389 miliónov kilometrov. Snímky, ktoré v tej chvíli poslala do riadiaceho centra NASA, putovali vesmírom 22 minút.

Podľa šéfa projektu Donalda Brownleeho z Washingtonskej univerzity prachové častice komét ukrývajú jedinečné chemické a fyzikálne informácie, ktoré môžu siahať až do obdobia vzniku planét.

Dôkladná analýza vzoriek, ktorá prebehne v Johnsonovom kozmickom stredisku NASA, preto azda odhalí nielen nové poznatky o samotnej kométe. Vedci dúfajú, že by mohla osvetliť aj prvé fázy vzniku slnečnej sústavy, o zrode ktorej existuje viacero protichodných teórií.

Sonda Stardust pri svojej vesmírnej odysei urobila aj 23 snímok Mesiaca a upresnila rozmery asteroidu Annefrank, pomenovaného podľa obeti holokaustu Anne Frankovej.

Do puzdra z pevného dymu zachytila aj medzihviezdny prach. Ten podľa niektorých vedcov mohol v minulosti prispieť ku vzniku života na Zemi, pretože okrem anorganických častíc ho tvoria aj organické mikroskopické častice. Pátranie po mimozemskom živote teda dostáva nový rozmer presne rok po tom, čo úspešne pristál na Saturnovom mesiaci Titane, ktorý má hustú atmosféru, modul Huygens.

Jedným zo strategických cieľov misie sondy Stardust je pripraviť podmienky na pristátie človeka na Mesiaci, Marse alebo iných planétach. Prežívame teda novú etapu v objavovaní kozmu, keďže naposledy sa dostali na Zem pevné vesmírne vzorky pred 34 rokmi na palube mesačnej lode Apollo 17.

Zvýšený záujem o vesmír signalizuje aj plánovaný štart sondy New Horizons. Mala by odletieť v najbližších dňoch a je vôbec prvou misiou, ktorú človek vysiela k zatiaľ poslednej planéte slnečnej sústavy - Plutu.