Zakrpatená postava nebola v starom Egypte žiadnou nevýhodou. Naopak, ľudia postihnutí nanizmom - teda trpaslíčím vzrastom - tam mohli dosiahnuť aj vysoké spoločenské postavenie. Niektorí trpaslíci slúžili ako pomocníci faraónov, na iných sa pozeralo ako na bohov. Zistila to Chahira Kozma z Georgetownskej univerzity vo Washingtone pri štúdiu trpaslíkov v starom Egypte. Z jej práce vyplýva, že porucha spôsobujúca nízky vzrast sa nepovažovala za telesný hendikep, naopak, trpaslíci mali všeobecný rešpekt.

Je známa viac než stovka zdravotných príčin, ktoré môžu viesť k nanizmu. Najčastejšia je achondroplázia, teda genetická chyba, ktorá postihuje asi jedno z 30 000 detí. Pri tejto poruche má trup tela normálnu veľkosť, ale končatiny sú abnormálne krátke a hlava nezvyčajne veľká. Predpokladá sa, že práve achondroplázia bola jednou z najčastejších príčin nanizmu v starom Egypte. Na cintorínoch v egyptskej Gíze a v Sakkáre sú trpaslíci v rôznych profesiách zobrazení najmenej na päťdesiatich hroboch. Sú medzi nimi zlatníci, chovatelia hospodárskych zvierat, rybári, tanečníci, ošetrovateľky i pôrodné baby. Niektorí sú však aj v oveľa vyšších pozíciách spoločenského rebríčka. "Bolo tam niekoľko elitných trpaslíkov, ktorí pracovali pre faraónov a mali nákladné pohreby," tvrdí Kozmaová. K nim patril napríklad muž menom Seneb, ktorý bol poctený nákladnou hrobkou na kráľovskom cintoríne v blízkosti pyramíd. Starovekí Egypťania uctievali aj niekoľko trpaslíčích bohov. Ptah, boh spájaný s obnovou a omladením, ktorý podľa legiend stvoril vesmír a ostatných bohov, sa niekedy znázorňoval ako trpaslík. K trpaslíčiemu bôžikovi Bes (na snímke) sa zase modlili rodiace ženy a ich príbuzní, aby uľahčil pôrod a zmiernil pôrodné bolesti.