Doprajte svojmu dieťaťu, aby si vytvorilo vzťah nielen s vami, ale aj s otcomMám dvadsaťsedem rokov, som absolventkou vysokej školy, mám prácu, ktorá ma baví, a teraz sa predo mňa postavil problém. Vlastne to ani nie je môj problém, skôr to trápi moju mamu. Chodila som s jedným chlapcom štyri roky, ale posledný rok sme sa stále rozchádzali - a schádzali. No a tak sa stalo, že som otehotnela. Som v druhom mesiaci a som viac-menej rozhodnutá, že sa nevydám, moja mama je však z toho zhrozená. A takisto otec dieťaťa. Ja však už viem, že s ním nemôžem žiť, že naše manželstvo by sa dobre neskončilo. Cítim, že dokážem žiť sama, bez partnera, len s dieťaťom. Mama ma však neustále presviedča, aké ťažké to budem mať a ako bude dieťa trpieť, že nežije v úplnej rodine. Ja si zase myslím, že pokiaľ sa bude so svojím otcom vídať, snáď by sa to dalo.
Rada by som si prečítala názor psychológa na moju situáciu, či si myslí, že by moje dieťa v nekompletnej rodine naozaj trpelo, ak by sa mohlo s otcom pravidelne stretávať. Nebolo by preň možno horšie, keby videlo, že naše manželstvo neklape? Laura
Milá Laura,
píšete, že sa pred vás postavil problém, ale ani nie je váš, skôr mamin, pretože ju to trápi. Ja sa však domnievam, že ten problém je váš a nevznikol teraz, ale v čase, keď ste sa rozhodovali počať dieťa. Takže teraz ste obaja s vaším partnerom zodpovední za to, ako so životom dieťaťa naložíte a akú mu dáte šancu na kvalitný život.
Chcete počuť názor psychológa na vašu situáciu. Lenže, to nie je iba vaša situácia, to je situácia vás, vášho partnera a vášho spoločného, ešte nenarodeného dieťa. Váš partner nesúhlasí s vaším rozhodnutím a má právo do vášho rozhodnutia zasahovať, pretože sa to týka aj jeho dieťaťa. Preto nie vy sama, ale obaja s partnerom sa musíte dohodnúť na tom, aký model rodičovského vzťahu chcete vytvoriť.
A aký je môj názor na to, či by vaše dieťa v nekompletnej rodine trpelo, keby sa mohlo s otcom pravidelne stretávať?
Napísali ste "moje" dieťa a ja si myslím, že si privlastňujete život, ktorý nepatrí len vám. Dieťa, ktoré sa hlási k životu, je rovnako vaším, ako aj vášho partnera. Ale predovšetkým je "svoje". Zatiaľ sa nemôže rozhodovať samo. Nemôže vám povedať, že jeho právo je žiť s otcom a s matkou. Zatiaľ rozhodujete o ňom vy, a podľa mňa bude dobré, ak sa čo najskôr naučíte rešpektovať jeho právo žiť v úplnej rodine. Aj keď si teraz myslíte, že to nepôjde, mali by ste sa s partnerom v záujme dieťaťa pokúsiť hľadať priestor pre vzájomnú zhodu.
Zdravý rodičovský vzťah sa u otca a matky vytvára ešte pred pôrodom, keď má muž možnosť dotýkať sa bruška tehotnej a cítiť prvé pohyby dieťatka. A upevňuje sa, ak otec a matka hneď po pôrode držia dieťa v náručí, spolu ho kúpu, kŕmia, budia sa k nemu, keď v noci plače. Dieťa si každodenným kontaktom s otcom a s matkou vytvára pevné puto, ktoré prispieva k jeho správnemu vývoju. Každodenný kontakt sa nedá nahradiť pravidelným stretávaním. Podľa toho, čo ste napísali, váš partner chce byť otcom na každý deň. Ako by ste sa cítili vy, keby on za vás a dieťa rozhodol, aby ste boli matkou iba na pravidelné stretávanie sa s dieťaťom?
Pokiaľ ide o otázku, či by pre dieťa nebolo horšie, keby videlo, že vaše manželstvo neklape, môj názor je takýto:
Vy po štyroch rokoch chodenia chlapcom viete, že by ste s ním neboli šťastná, preto volíte život slobodnej matky. Nepochybujem o tom, že to cítite správne. Napriek tomu si myslím, že vzťah počas chodenia má iné parametre ako počas rodičovstva.
Slobodné matky riešia v bežnom živote množstvo problémov, s ktorými sa nemôžu podeliť s partnerom, a tak prežívajú väčší stres, ktorý sa zákonite prejaví na vzťahu k dieťaťu, na jeho citovom vývoji. Ekonomické dôvody nútia osamelé matky, aby sa zamestnali čo najskôr, čím skracujú čas, ktorý môžu stráviť s dieťaťom počas materskej dovolenky. Zamestnaná slobodná matka má tak menej času a často aj menej psychickej energie na dieťa. Chýbajúci čas a energiu nemá kto dieťaťu nahradiť, ak nie je každodenne prítomný otec.
Slobodné matky preto často využívajú pomoc svojich rodičov. A tak je dieťa namiesto vlastných rodičov vychovávané "rodičmi" o generáciu staršími.
Milá Laura, zatiaľ nepoznáte parametre vášho vzťahu s partnerom počas rodičovstva, ale rovnako nepoznáte, ako budete fungovať v situácii slobodnej matky. Ako viete, že by vaše manželstvo neklapalo? Je to predsa situácia, v ktorej ste ešte neboli. A ako viete, že to bude klapať slobodnej matke? V takej situácii ste tiež ešte neboli.
Ste viac-menej rozhodnutá, a to rovnako znamená aj viac-menej nerozhodnutá. Preto skôr, než sa definitívne rozhodnete, skúste s priateľom žiť spolu ako s budúcim otcom vášho dieťaťa. Skúste s ním prežiť tehotenstvo, narodenie dieťaťa aj prvé mesiace po jeho narodení. Doprajte svojmu dieťaťu, aby si vytvorilo vzťah nielen s vami, ale aj s otcom. A potom sa uvidí, čo klape a čo neklape, čo dokážete spolu riešiť, a čo nie. Na definitívne rozhodnutie máte čas aj v budúcnosti.
