tejší pilier nemeckej zahraničnej politiky.

Štartovaciu pozíciu nemá nová kancelárka najľahšiu, hoci patrí ku kresťanským demokratom, ktorí majú do Bieleho domu tradične otvorené dvere. Doma si ešte pamätajú jej cestu do Washingtonu krátko pred vojnou v Iraku. Kým šéfka opozície vtedy demonštratívne podporovala americkú administratívu, kancelár Gerhard Schröder zbieral body za protiamerický postoj.

Merkelová je medzi dvoma kameňmi. Nesmie viac vyzerať ako nekritický spojenec Američanov, no potrebuje vrátiť vzťahom so strategickým partnerom zašlú slávu.

Podľa magazínu Der Spiegel chce Merkelová v Spojených štátoch predviesť vrcholné politické číslo: zabodovať doma a v Bushovom sídle súčasne. Tak magazín komentuje jej vyhlásenia pred odletom. Na jednej strane vyhlásila, že také inštitúcie ako americké väzenie na Guantáname by "nemali existovať dlho", na druhej strane povedala, že Nemci chcú pomôcť pri výstavbe Iraku.

Istý stupeň nedôvery je na strane dlhoročných spojencov zjavný. Pred decembrovou návštevou americkej ministerky zahraničných vecí Condoleezzy Riceovej v Berlíne priniesli americké médiá správy o tajných väzeniach CIA v Európe a únose Nemca libanonského pôvodu Khalida Masrího, ktorého americká tajná služba mesiace zadržiavala ako údajného teroristu. Sama Merkelová vtedy na tlačovej besede povedala, že Riceová priznala chybu Američanov, čo ľudí v americkej delegácií pobúrilo. Zvlášť, keď sa neskôr ukázalo, že o mnohom vedela aj nemecká vláda a nepovedala nič.

Pred odletom Merkelovej do USA priniesli nemecké médiá informácie, že Američnom v boji s Irakom pomáhali aj nemeckí špióni. A to napriek tomu, že vtedy sa nemecká vláda postavila na čelo protivojnovej koalície. To môže kritiku Merkelovej oslabiť, ak sa ukáže, že nemecký postoj je viac ako dvojtvárny.