vyšiel na sklonku minulého roku, je iný. Našťastie.

Producentské trio z Creative Music House ušilo Prednej na slovenské pomery nebývalo moderné aranžmány, ktoré je radosť počúvať. Teda v porovnaní so zvyškom domácej populárnej scény. Namiesto ďalšieho z pohrobkov dávno i nedávno minulej éry tu tak máme album, na ktorom sa mieša relatívne súčasná elektronika s prístupom Matthewa Herberta, funky či r'n'b. Občas sa síce neubráni gýčovým postupom, ako je gitara v skladbe Vietor, no všetky hrany obrúsia texty, ktoré si z veľkej miery Predná napísala sama. Výnimkou sú len dve anglické skladby Silence a titulná Sunny Day.

Prednej texty sa síce nehrajú na nejakú veľkú poéziu, no oproti všetkým tým leknám a starostom pôsobia ako pohladenie na duši domáceho poslucháča. Miestami síce zarezonuje zvrat, ktorý nemá ku klišé ďaleko, na tak či onak Predná citom pre skratku a metaforu príjemne prekvapuje.

Na albume sa však dajú nájsť i slabšie miesta. Tým je, bohužiaľ, samotný spev Zdenky Prednej. Nie je vyslovene zlý, ale je taký - nijaký. Sem-tam farbou i frázovaním pripomína Mishu, inokedy Tinu. Druhá menovaná sa na albume dokonca predstavila ako vokálová výpomoc v skladbe Vietor. Prednej by však určite nezaškodila väčšia originalita prejavu, prípadne odvaha viac experimentovať. To sa týka aj inštrumentálok.

Takto sa nosič Sunny Day zastavil kdesi na polceste medzi klasickou mainstreamovou nahrávkou a alternatívnejšou hudbou. Menej konvenčné skladby ako Sunny Day alebo funkovo-elektronická Funky Feet potešia aj náročnejšieho poslucháča, no iné, napríklad Vody sú pomalé či Vietor, sú skôr klasickými skladbami zloženými tak, aby preboha nikoho neurazili.

Zdenka Predná za svoje obľúbené kapely považuje The Fugees a Chemical Brothers. Tak aj jej album zamrzol kdesi medzi elektronikou a "black music". Napriek niektorým výhradám ho však možno považovať nielen za najlepší z dielne SuperStar, určite je aj jedným z najzaujímavejších, aké minulý rok vyprodukoval slovenský pop. Možno sa konečne i v slovenskej strednoprúdovej hudbe blýska na lepšie časy a vyzretejší poslucháč sa pred ňou už viac nebude musieť skrývať.

TOMÁŠ PROKOPČÁK