FOTO - PAVOL BREIER

Pred odchodom na odpočinok patrí do série tých hier, ktorými si neúprosný spoločenský kritik Thomas Bernhard vybavoval účty s rodným Rakúskom, s jeho pretvárkou a nacistickou minulosťou. V tomto prípade i s jeho konkrétnym reprezentantom - ministerským predsedom Karlom Filbingerom, ktorého usvedčili ako spolupáchateľa zločinov.

Iste nepadne nikomu dobre, ak sa v hre tvrdí, že väčšina Rakúšanov stále prechováva k nacizmu sympatie, hoci ich musí skrývať. Iba Rakúšanov? Témy zapadajú do seba ako skladačka - zločinci, ktorí by mali sami ísť pred súd, súdia iných. Tých, ktorých potrebujeme, zároveň nenávidíme za to, že ich potrebujeme. Hra obsahuje aj ďalšiu častú Bernhardovu schému - incest súrodencov, ktorí sa nenávidia aspoň tak vášnivo, ako sa milujú.

Divadlo Astorka Korzo '90 pokračovalo touto inscenáciou v tradícii hľadania netradičných priestorov, čo je nielen dôkazom invencie spolupracujúcich tvorcov, ale nepriamo aj toho, že sála bývalého kina nie je pre divadlo ideálna. Prezentácia vo foyeri divadla je však mimoriadne vhodná pre hru, ktorá dáva zločinnosť nacizmu do familiárnej blízkosti diváka. Už to nie sú len oni - tí zlí, ale my všetci, ktorí podľa Bernharda máme v povahe židov nenávidieť, hoci tvrdíme opak. V každom z nás je zločinec, len ho treba správne vyvolať, tvrdí zástupca vedúceho nacistického tábora, neskôr ctihodný sudca Rudolf.

Jedinou nevýhodou inak invenčného riešenia priestoru bolo, že bez väčšej scénickej techniky nedokázal režisér Juraj Nvota výraznejšie oddeliť atmosféru prvého a druhého dejstva. Všetko teda zostáva stáť na hercoch, čo však v tomto prípade nebolo také zlé. Predovšetkým Peter Šimun podal v postave Rudolfa obdivuhodný výkon. Dokázal vytvoriť obraz váženého sudcu i nepraktického brata, zvrhlého milenca i krutého nacistu naraz. Aj Zuzane Kronerovej sa v postave sestry Viery vášnivo zapaľovali oči pri spomienke na slávnu bratovu minulosť. Jej milenecký vzťah k bratovi pôsobil prepracovanejšie ako postoj k ďalšej rodinnej obeti - sestre Kláre odkázanej na vozíček. Zita Furková dostala väčší priestor na prezentáciu predovšetkým v prvej časti, jej trpiteľská úloha bola po pauze už menej prepracovaná. Červená baretka na zvýraznenie jej ľavicového cítenia bola až priveľmi popisným detailom.

Je možno až frázou povedať, že je aj dnes odvahou vynášať takúto znepokojujúci hru na svetlo. Výraznejšou divadelnou štylizáciou mohol režisér z materiálu hry i potenciálu hercov vyťažiť azda aj viac, aj tak nás však fajnšmekerská produkcia priniesla do hrozivej blízkosti zla.

Divadlo Astorka Korzo '90 Bratislava l Thomas Bernhard: Pred odchodom na odpočinok l Preklad: Ján Štrasser, Peter Zajac l Dramaturgia: Andrea Dömeová l Scéna: Jozef Ciller l Kostýmy: Mona Hafsahl l Réžia: Juraj Nvota l Hrajú: Peter Šimun, Zita Furková, Zuzana Kronerová