Dávka v hmotnej núdzi bola pevne spojená so životným minimom. Platil ešte zákon o sociálnom zabezpečení z roku 1988, ktorý hovoril, že sociálna starostlivosť sa poskytuje sociálne odkázaným občanom do súm životného minima. Výška životného minima sa každoročne valorizovala. Pred zmenou zákona v roku 1997 bolo životné minimum nasledovné:

1.) životné minimum na zabezpečenie výživy: pre dieťa do 6 rokov 1250 Sk, od 6 do 10 rokov 1400 Sk, od 10 do 15 rokov 1 630 Sk, pre nezaopatrené dieťa nad 15 rokov 1760 Sk, pre ostatných občanov 1630 Sk.

2.) životné minimum na nevyhnutné náklady na domácnosť: pre jednotlivca 780 Sk, pre dvojčlennú domácnosť 1000 Sk, pre troj- a štvorčlennú domácnosť 1230 Sk, pre päť a viac člennú domácnosť 1360 Sk.

Rok 1998

Bol prijatý nový zákon o sociálnej pomoci, ktorý rozlišoval, či sa človek dostal do hmotnej núdze z objektívnych dôvodov (nezapríčinil si to sám, ale napríklad dostal výpoveď) alebo zo subjektívnych dôvodov. Kto bol v núdzi z objektívnych dôvodov, dostával naďalej dávku do výšky životného minima. Kto bol v núdzi zo subjektívnych dôvodov, dostal dávku do výšky 50 percent minima. Kto začal pracovať, no za veľmi nízku mzdu, dopĺňali mu príjem až do výšky 120 % životného minima. Životné minimum sa už nedelilo na minimum na výživu a minimum na domácnosť, bola to jednotná suma.

Rok 2001

Stav hmotnej núdze sa od výšky životného minima ďalej vzďaľoval. Dávky v hmotnej núdzi sa stanovili pevnou sumou. Tomu, kto bol v núdzi z objektívnych dôvodov, doplnili príjem do výšky 3490 korún, ak s ním žila ďalšia dospelá osoba, pre ňu bola dávka najviac 2440 a pre dieťa 1580 korún. (Koncom roka 2001 sumy životného minima pre tieto skupiny dosiahli 3930, 2750, 1780 korún). Kto bol v núdzi zo subjektívnych dôvodov, dostával naďalej 50 percent zo životného minima. Tomu, kto pracoval, sa prestal nízky príjem dopĺňať do výšky 120 % minima.

Rok 2002

Systém sa nemenil, nezvyšovala sa však ani pevná suma dávky pre ľudí v núdzi z objektívnych dôvodov.

Rok 2003

Výška dávok prestala byť akokoľvek viazaná na životné minimum a ich výška sa znížila. Pre jednotlivcov v núdzi zo subjektívnych dôvodov sa maximálna dávka stanovila na výšku 1450 korún. Pre tých, ktorí boli v núdzi z objektívnych dôvodov, sa stanovila dávka na 2900 korún, pre ďalšiu osobu 1000 a pre dieťa 1600 korún. V zákone sa po prvý raz stanovil strop, maximálna dávka pre jednu rodinu nesmela prekročiť 10 500 korún.

Reforma dávok v roku 2004 a zvýšenia v roku 2005

Výška dávky sa určila presnou sumou v novom zákone o hmotnej núdzi, nespájala sa so životným nimimom a nerástla s počtom detí v rodine, základná dávka bola rovnaká pre rodičov s jedným až štyrmi deťmi (3210 pri spustení reformy, dnes 3700), aj pre rodičov so štyrmi či akýmkoľvek vyšším počtom deti (4210, dnes 4950). Podľa reformátorov zmena spočívala v tom, že dávku si rodina mohla zvýšiť aktivitou (ak sa zúčastnila aktivačných prác, získala aktivačný príspevok, pri spustení reformy 1000, dnes 1700 korún), alebo tým, že sa starala o domácnosť a nemala nedoplatky na nájomnom (len vtedy získala príspevok na bývanie, ktorý bol pri spustení reformy pre jednotlivca 780, pre viacčlennú domácnosť 1330 korún, dnes je to 1360 a 2150). (haj)

Aké dávky dostávali niektoré typy rodín

Rok 2002

(* Suma dávky sa znižovala v roku 2002 a 2003 o prídavky na dieťa a príspevky k prídavkom na dieťa. Po reforme v roku 2004 sa už dávka neznižuje o prídavok na dieťa

**Štát prispieval nízkopríjmovým rodinám aj na bývanie, príspevok sa pohyboval od 1680 korún mesačne (pre jednočlennú domácnosť) do 2 900 (pre štvor a viacčlennú).

Rok 2003

Rok 2004 a 2005

(* minimálna dávka je základná dávka pre daný typ rodiny a k tomu 50 korún na zdravotnú starostlivosť, ktorý sa začal vyplácať na každého člena rodiny k základnej dávke po spustení poplatkov v zdravotníctve.

** maximálna dávka je základná dávka pre daný typ rodiny a k tomu príspevok na bývanie a aktivačný príspevok). Okrem dávky majú rodičia nárok na prídavok na dieťa 540 Sk mesačne (Zdroj: MPSVaR)