BRATISLAVA - Na pomoc štátu v podobe dávok v hmotnej núdzi je dnes odkázaných vyše 180-tisíc ľudí. Ich počet sa výrazne znížil pred dvoma rokmi, keď ministerstvo sociálnych vecí spustilo reformu. Helena Barancová z Katedry sociálneho zabezpečenia Trnavskej univerzity hovorí, že reštrikcie dosiahli hranicu, keď sa "ľudia cítia zahnaní do kúta, nemajú alternatívu, situáciu riešia aj výbuchmi agresivity, čo sa môže stať modelom, ktorý sa bude rozširovať". Na vine podľa nej nie je len sociálna reforma, ale aj reforma zdravotníctva a daní.

Proti zmenám v systéme sociálnych dávok a ich zníženiu sa pred dvoma rokmi začali búriť najmä ľudia na východnom Slovensku. Nepokoje spôsobili, že ministerstvo zvýšilo príspevky, ktoré sa vyplácajú k základnej dávke v hmotnej núdzi, najmä aktivačný príspevok, zaviedli sa sociálne štipendiá pre deti na základných a stredných školách a príspevky na stravu a školské pomôcky. Barancová napriek tomu hovorí, že po zmene "mnohé rodiny na Slovensku dodnes bojujú o holé prežitie".

Hoci dávky sa priebežne zvyšujú, niektoré sa na úroveň pred reformou ešte nedostali. Sociologička Zuzana Kusá navyše dodáva, že nie všetci ľudia v núdzi majú na maximálnu výšku dávky s príspevkami nárok. Napríklad príspevok na bývanie dostáva asi 30 percent ľudí v núdzi, čo je podľa nej "alarmujúce". Na príspevok nemajú nárok tí, ktorí nevedia preukázať vlastníctvo či nájom bytu, alebo majú dlhy na nájomnom. Kritériá tak "vylučujú najzraniteľnejších, napríklad bezdomovcov, ktorí si nedokážu ani prenajať izbu v ubytovniach alebo ľudí žijúcich v chatrčiach bez povolenia".

Ministerstvo je po dvoch rokoch s reformou spokojné, hovorca Martin Danko opakuje, že "znamenala výrazný posun v poskytovaní dávok, pretože nahradila pasívny rozdeľovací systém, aktiváciou, motiváciou, s väčším dôrazom na individualizmus", zamestnali sa najmä kvalifikovanejší poberatelia. V súčasnosti sa podľa neho ministerstvo sústredí na podporu dlhodobo nezamestnaných a ľudí s nízkym vzdelaním.

Prieskum, ktorý urobilo minulý rok Stredisko pre štúdium práce a rodiny ukazuje, že zo systému poberateľov dávok skutočne po reforme vypadli schopnejší a zostali menej vzdelaní. Podľa strediska prinútili ľudí nájsť si prácu nižšie dávky, ale aj nové povinnosti, ako týždenné návštevy úradov či aktivačné práce.

Prieskum však ukazuje, že počet poberateľov dávok klesol aj pre zmeny v posudzovaní, napríklad každý druhý poberateľ, ktorý zo systému vypadol, mal menej ako 25 rokov. Po spustení reformy sa totiž mladí nezamestnaní do 25 rokov, ktorí mali predtým nárok na vlastnú dávku, začali posudzovať spoločne s rodičmi.

Reformou sociálnych dávok sa zaoberá aj Ústavný súd. Podnet na preskúmanie zákona o hmotnej núdzi dal bývalý prezident. Nepáčilo sa mu, že dávky nezohľadňujú počet detí v rodine a sú nižšie, ako sumy potrebné pre dôstojný život. Hovorca Ústavného súdu Štefan Németh včera povedal, že súd zatiaľ nevytýčil termín pojednávania, ale pravdepodobne to bude ešte v prvom štvrťroku tohto roka.

Znižovanie dávok v hmotnej núdzi aj odkláňanie sumy dávky od výšky životného minima sa však začalo už pred reformou. Ak bol po revolúcii v 1989 systém dávok štedrý a dávka dosahovala výšku životného minima, od 90. rokov sa postupne dávka od životného minima vzďaľovala.

Čo je pre poberateľov dávok v hmotnej núdzi ťažké si zabezpečiť