Iránska podpora jadrovým ambíciám na demonštrácii pred komplexom na obohacovanie uránu v meste Natanz. FOTO - ČTK/AP
Irán včera začal odstraňovať pečate zo svojich jadrových zariadení a oznámil, že obnovuje jadrový program. Zo zahraničia zazneli okamžite varovné hlasy a hrozí, že o krokoch Teheránu bude rokovať Bezpečnostná rada OSN, ktorá môže na Irán uvaliť sankcie.
Iránski politici trvajú na tom, že rozvíjajú výhradne civilný jadrový program. Navyše podľa riaditeľa Iránskej organizácie pre atómovú energiu Muhammada Saída plomby odstránili iba z objektov určených na atómový výskum, nie na obohacovanie uránu. Okrem iného zmizli pečate aj zo závodu v Natanze, ktorý leží severne od Isfahánu. Práve v závode v Natanze, ktorý je podľa odborníkov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú anergiu "červenou líniou", ktorú nemožno prekročiť, sú zostavené plynové centrifúgy vhodné na obohacovanie uránu. Inšpektori ho zapečatili v roku 2003.
Teherán zdôrazňuje, že dobrovoľné moratórium na jadrový výskum a činnosť vedúcu k obohateniu uránu, priniesli krajine obrovské straty. I naďalej bude vraj jadrový program kontrolovaný OSN, ale pečate na objektoch zostať podľa Teheránu nemôžu. Naostatok podľa iránskeho vedenia v noci na utorok predstavitelia medzinárodnej atómovej agentúry vyslovili súhlas s odstránením plômb a boli pri akcii prítomní.
USA i európske štáty obviňujú Irán, že sa snaží vyvinúť jadrovú bombu. Obavy vyvoláva fakt, že Irán vlastní balistické rakety schopné niesť jadrové hlavice. Po pondelňajšom vystúpení iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda pred študentmi teológie ešte vzrástla obava z militantných úmyslov Iránu. "Nebojíme sa vyhlásiť, že islam je pripravený riadiť celý svet," povedal iránsky líder.
Šéf svetovej atómovej agentúry Muhammad al-Baradej tesne pred tým, než Teherán pristúpil k odstraňovaniu plômb, vyhlásil: "Začínam strácať trpezlivosť a medzinárodné spoločenstvo tiež, ohrozený je celý proces inšpekcií." Podľa neho počas posledných mesiacov nedosiahli takmer nijaký pokrok v kontrole iránskeho jadrového programu.
Politici na čele s Ahmadínežádom vyhlasujú, že nikto nemá právo obmedzovať iránsky jadrový výskum, ktorý nie je motivovaný militantnými cieľmi. "Irán sa nevzdá svojho práva v jadrovej oblasti a bude pokračovať v začatej ceste," povedal včera šéf Zhromaždenia štátnych záujmov Hašimi Rafsandžání.
Rusko sa ešte pokúša nájsť kompromis. Cez víkend rokovala v Teheráne ruská delegácia, ale zatiaľ Irán nepristúpil na návrh obohacovať urán pre svoju jadrovú elektráreň v Bušere na území Ruska. Naopak trvá na tom, že kompletný proces musí prebiehať na iránskom teritóriu. Včera ruský minister zahraničia Sergej Ivanov, ktorý informoval prezidenta Vladimira Putina o výsledku teheránskych rozhovorov, vyhlásil: "Dúfam, že celá vec sa neskončí vojnou." Podľa neho je výsledkom rokovania dohoda o skorom príchode iránskej delegácie do Moskvy, kde sa bude pokračovať v rozhovoroch.
Iránsky jadrový program
Iránsky jadrový program sa začal v roku 1974, keď bol Teherán kľúčovým spojencom USA. Počas islamskej revolúcie koncom 70. rokov ho prerušili, pretože duchovný vodca revolúcie ajatolláh Chomejní pokladal jadrové zbrane za "nemorálne a neľudské".
Po iracko-iránskej vojne v rokoch 1980 - 1988, keď iracká strana použila chemické zbrane, Irán prehodnotil svoj vzťah k zbraniam hromadného ničenia. Navyše atómové zbrane aktívne vyvíjali Pakistan a India i "nepriateľský" Izrael.
Hlavnými zdrojmi nových technológií i vedeckých poznatkov sa pre Irán stali Čína a Rusko. Irán začal v 90. rokoch vytvárať infraštruktúru nutnú na výrobu jadrových zbraní.
Od roku 1991 sa datujú vlečúce spory s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. V rovnakom roku sa Teherán rozhodol dokončiť atómovú elektráreň v Bušere a o štyri roky neskôr podpísal kontrakt s Ruskom, ktoré dodalo potrebnú technológiu i špecialistov. V roku 2003 atómová agentúra zverejnila správu, podľa ktorej na jadrových objektoch Iránu našli stopy vysoko obohateného uránu vhodného k výrobe atómovej zbrane. V rovnakom roku boli podpísané tzv. parížske dohody medzi "európskou trojkou" (Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko) a Iránom. Vtedy Teherán dobrovoľne dočasne pozastavil všetky činnosti súvisiace s obohacovaním uránu. Pred 14 mesiacmi inšpektori zapečatili príslušné zariadenia a objekty. Včera Irán začal pečate strhávať. (pp)
