spočíva vo veľmi hlbokej zmene vedomia: môže byť krásne a môže byť strašné. Prijali sme alkohol a tabak, ale neprijali sme halucinogény." Hoffmann sa dnes dožíva požehnaného veku sto rokov.

Pri objave LSD zohrala veľkú rolu náhoda. V roku 1943 sa Hofmann v laboratóriách firmy Sandoz vo švajčiarskom Bazileji vrátil k látke LSD-25, ktorú už predtým testovali bez väčších výsledkov. Vtedy už renomovaný chemik mal za sebou štúdiá na zürišskej univerzite, ktorú dokončil v roku 1929. A tiež pokusy s hľadaním látok, ktoré by pomohli pri liečbe srdcových chorôb.

Kým teda ponechával novú dávku LSD-25 kryštalizovať, začal sa jedného dňa cítiť čudne: "Upadol som do zvláštneho, nie nepríjemného stavu. Podobal sa opitosti a charakterizovala ho výrazne rozjarená fantázia. Ako vo sne som vnímal nepretržitý prúd fantastických, mimoriadne plastických obrazov prazvláštnych tvarov s intenzívnou kaleidoskopickou hrou farieb. Asi po dvoch hodinách sa môj stav vrátil do normálu."

Napadlo mu, že to nejako súvisí s LSD. Ďalší deň vypil pohár vody s 250 mikrogramami tejto látky. Potom požiadal asistenta, aby ho odprevadil domov. Pretože bola vojna a nemali auto, išli na bicykloch. Celých šesť a pol kilometra jazdy Hofmann nariekal, ako sa vlečie. Asistent však neskôr tvrdil, že išli najrýchlejšie, ako to išlo. Tento dátum sa dodnes pripomína ako pamätný "Bicycle Day".

Tentoraz však malo byť horšie: "Všetko som videl skreslené a nejasné. Usadil sa vo mne nejaký démon, zmocnil sa môjho tela, mysle a duše. Priestor a čas sa stávali stále chaotickejšie a ja som nedokázal konať, ako by som chcel. Nemohol som zabrániť rúteniu sveta okolo seba. Cítil som sa mimo svojho tela. Moje ja sa vznášalo kdesi v priestore. Myslel som, že som zomrel. Dokonca som videl ležať na pohovke svoje mŕtve telo."

Hofmannovi bolo jasné, že objavil niečo zásadné. Na syntéze LSD-25 ďalej pracoval a lekárskej verejnosti ho predstavil v roku 1954. Predpokladalo sa, že látku bude možné využiť v psychiatrii, pretože dokázala odblokovať pacientove obranné mechanizmy, aby mohol ľahšie hovoriť o svojich problémoch a traumách.

Zanedlho LSD objavili intelektuáli, pre ktorých znamenalo bránu do bohémskeho sveta. Jedným z prvých bol psychededický guru Timothy Leary. Inicioval podávanie drogy väzňom a tvrdil, že sa tým znižujú ich sklony k recidíve. Drogu skúsili a priznali napríklad zakladateľ Microsoftu Bill Gates či gitarista Rolling Stones Keith Richards.

O substanciu prejavila záujem i armáda. Tajné testy na dobrovoľníkoch dopadli tak dramaticky, že následná supertajná správa odporúčala umiestniť LSD do rakety vypálenej na Sovietsky zväz. Tá by vraj naraz vyradila celú Červenú armádu.

Koncom 60. rokov sa však nad kyselinou snov začali sťahovať mraky a po prezývke Droga neba a pekla sa stala Drogou pekelných vízií. A napokon bola legálna výroba LSD úplne zastavená.

Svoje pocity a skúsenosti zhrnul Albert Hofmann do knihy LSD, moje problémové dieťa. Okrem nej napísal viac ako sto vedeckých článkov a veľa kníh. Pri príležitosti stých narodenín sa v Bazileji koná medzinárodné sympózium o LSD.

Okrem tejto drogy neskôr izoloval aj účinné látky z hubičiek, ktoré nazval psilocybin a psilocin. Majú podobné účinky ako LSD.

Zajtra - Hanka a Rukopisy

Autor: JITKA BOJANOVSKÁ, čtk