V uplynulých dvoch mesiacoch som poskytol viacero rozhovorov a zarazila ma jedna vec - oproti minulosti takmer vo všetkých odznela medzi prvými otázka: „Aká je vaša sexuálna orientácia?" Niekoľko ráz sa mi v nedávnom období stalo, že som prišiel do spoločnosti, kde som nikoho nepoznal a opýtali sa ma to isté okamžite po zoznámení a ďalších hostí tiež. Vidím to aj v televízii, kde je táto charakteristika často uvedená hneď vedľa mena. Režisérka nového dokumentu o homosexuáloch v interview prezradila, ako ju až nakrúcanie presvedčilo, že jej bývalý priateľ bol „jasný gej". Zaujímalo by ma, čím to bolo také evidentné.

Môj berlínsky kamarát, spisovateľ, je homosexuál, má hrubizný bas, gestá ako boxer, najradšej nosí stále tie isté džínsy a nenávidí kúpeľňu. Iný môj bratislavský známy, zamestnanec reklamnej agentúry, útly blonďák s tenkým hlasom, ktorý sa pohotovo orientuje v trendoch pánskej módy a kozmetiky, obdivuje ženy, šesť rokov s jednou žije v šťastnom manželstve a teší sa na svoje druhé dieťa.

Koľko ráz som už od svojich kamarátok, ktoré sa zahľadeli do niektorého muža, počul vetu: „Ach, dobre vyzerá a ešte k tomu sa aj dobre oblieka ten jednoducho musí byt homosexuál!" Všetky tie klišé určite súvisia s tým, že byť (alebo nebyť) gej či lesba v Prahe, v Brne alebo v Bratislave je ešte stále niečo celkom iné ako v Hamburgu či v Chicagu. Naša spoločnosť je oveľa konzervatívnejšia ako v liberálnejších svetových metropolách, kde už stereotypy o menšinách prestávajú platiť.
„Koho zaujíma, čo robím v posteli?" pýtal som sa opakovane novinárov a oni zhodne odpovedali: „Všetkých! My za to nemôžeme, tiež sa nám to nepáči, ale taký je dnes trend. Ľudia nečítajú knihy, zaujímajú ich iné, osobnejšie veci."

„Hovorte, prosím, za seba a choďte sa pozrieť do kníhkupectiev len na jeseň sa v tomto meste otvorili tri nové."

„To je možné, ale predsa sa vráťme k otázke. Aká je vaša...?"
Neviem, ale ja netúžim bleskovo odhaliť súkromné tajomstvá ľudí, ktorých spoznám a ktorí ma niečím zaujmú. Prekvapenia a nečakané zvraty ma pri komunikácii priťahujú a desí ma, keď je pri rozhovoroch od začiatku všetko jasné a evidentné. A ešte smutnejšie sa mi vidí, keď sa človek nemá čím iným prezentovať, iba svojou sexuálnou orientáciou či už je skutočná, alebo len módne predstieraná.