Poľskí farmári protestujú proti európskym pravidlám polnohospodárstva.
FOTO – ARCHÍV
Šesťdesiatosemročný roľník potichu rekapituluje úzkosť a obavy mnohých krajanov z úsilia Poľska vstúpiť do únie v roku 2004. „Ocitli sme sa na križovatke a nevieme, kadiaľ sa vydať,“ povedal skupine novinárov z Bruselu na skromnej farme s trinástimi kravami vo východnom Poľsku.
Podobne ako ostatní poľskí farmári aj on premýšľa o návrhu Európskej komisie, podľa ktorého by sa rozšírila pomoc na rozvoj vidieka v desiatich väčšinou postkomunistických štátoch po ich vstupe do EÚ.
Návrh predpokladá, že nováčikovia dostanú len štvrtinu z toho, čo sa rozdelí farmárom v súčasných 15 členských štátoch. Až po desiatich rokoch by sa mali platby vyrovnať. „Je to diskriminácia. Ľudia zúria,“ povedal Lempicki a dodal, že návrh zvýhodní bohatších roľníkov v Nemecku a Francúzsku.
Prekáža mu aj mliečna kvóta navrhnutá pre Poľsko. V súčasnosti môže vyrábať toľko mlieka, koľko len chce. Na otázku, či bude jeho farma schopná prežiť, flegmaticky pokrčil plecom. „Možno, ale nebudeme mať peniaze na investície.“
Pocit sklamania sa netýka len farmárov, ktorí tvoria asi štvrtinu pracovnej sily Poľska. „Návrh komisie nepovažujeme za posledné slovo,“ hovorí Jan Truszczynski, hlavný vyjednávač Poľska pre vstup do EÚ. Očakáva mesiace tvrdých diskusií.
Pre politikov to nie je len otázka peňazí, ale aj princípu. „Nie sme žobráci, chceme len šancu konkurovať za rovnakých podmienok,“ povedal minister poľnohospodárstva Jaroslaw Kalinowski.
Poľsko sa neobáva „druholigového“ členstva v únii len pre poľnohospodárstvo. Truszczynski neprijíma ani návrh EÚ, ktorý by umožnil poľským robotníkom voľne sa pohybovať v EÚ až sedem rokov po rozšírení. Politici varujú, že takýto prístup spolu s hospodárskym spomalením rastu, ktorý už vytlačil mieru nezamestnanosti takmer na 20 percent, podkope podporu verejnosti členstvu v EÚ.
V Bruseli našli poľské sťažnosti len chabú odozvu. Diplomati hovoria, že štáty ako Španielsko a Portugalsko zažili podobné opatrenia, keď vstúpili do EÚ v 80. rokoch. „Poľsko už teraz dostáva asi miliardu eur ročne v rámci predvstupovej pomoci,“ tvrdí nemenovaný diplomat. „Zo 40 miliárd eur, ktoré chce EK rozdeliť na rozšírenie v rokoch 2004-2006, dostane Poľsko asi polovicu. Nie je však schopné administratívne zvládnuť takéto obrovské sumy,“ dodal.
Napriek všetkým námietkam ale Poliaci vedia, že alternatíva k členstvu v EÚ je len politické a ekonomické vákuum medzi Východom a Západom. Dokonca aj roľník Lempicki hovorí, že budúca prosperita Poľska je tesne spätá s EÚ. „Bez pomoci únie nebudeme schopní zmodernizovať budovy a zariadenia… Nemôžeme sa izolovať od Západu.“ (reuters, vil)
