V Bruseli dnes po prvýkrát zasadne 105 členov konventu o budúcnosti Európy. Na tomto v histórii európskej integrácie nevídanom stretnutí by sa malo začať debatovať o inštitucionálnej reforme, potrebnej na fungovanie Európskej únie po jej rozšírení o nových členov.
Zástupcovia členských a kandidátskych štátov, europarlamentu, národných parlamentov a Európskej komisie (EK) budú na prvom formálnom stretnutí verejne hovoriť o prekážkach, ktoré treba odstrániť na zefektívnenie fungovania celého bloku. O rok by sa mal starý kontinent dozvedieť prvé odporúčania členov konventu, ktoré by pri dobrej vôli delegátov mohli predstavovať zárodky budúcej európskej ústavy. Samozrejme, pod podmienkou, že ju v roku 2004 „odklepnú“ členské štáty, ktoré si na minuloročnom summite v belgickom Laekene, kde konvent vznikol, vyčlenili posledné slovo. Ešte stále môžu povedať aj „nie“. Závery konventu majú totiž iba odporúčací charakter.
I tak ale konvent otvára priestor na diskusiu o novej EÚ - únia by mala byť otvorenejšia, demokratickejšia a transparentnejšia. Prvýkrát sa o tom bude viesť verejná debata za účasti budúcich členov únie, a nie za zatvorenými dverami, ako sa to robieva na pravidelných polročných summitoch.
Na zasadaniach bude možno počuť aj euroskeptické hlasy, keďže podľa francúzskych médií v konvente nechýbajú ani euroskeptici. Väčšina členov prezídia, počnúc predsedom - francúzskym exprezidentom Valérym Giscardom d‘Estaingom a dvoma viceprezidentmi - sa ale viac nakláňa federalistickej vízii európskeho bloku. Podporujú, tak ako aj väčšina členov EK, možnosť vytvorenia európskej ústavy. Potvrdil to aj člen prezídia konventu - komisár Michel Barnier, keď povedal, že „záverečný návrh konventu by mal predstavovať konštitučnú dohodu“. Jeho rodák Giscard ho doplnil, keď dodal, že v návrhu si vie predstaviť aj „konštituujúci text“. Od toho je už iba krôčik k ústave.
Okrem ústavy by ale konvent mal zodpovedať na 60 otázok. Ide napríklad o to, akú úlohu by mala Európa zohrávať vo svete, aké kompetencie by si mala zachovať únia a národné štáty, ako občanom vyložiť európsku integráciu alebo akým spôsobom treba kormidlovať spoločnú zahraničnú politiku, ktorá sa čoraz častejšie stavia proti svojmu, z hľadiska hodnôt, najbližšiemu partnerovi, ktorým sú Spojené štáty.
Minulé týždne ukázali, že čoraz viac európskych politikov prináša svoju víziu budúcnosti kontinentu. Tie posledné prišli z Londýna a Berlína. Tony Blair a Gerhard Schröder majú predstavu o budúcnosti EÚ, založenú na silnejšom jadre, zostavenom zo silných štátov. Malí a zvyčajne najviac vykrikujúci členovia takýto návrh určite neprehltnú. Debata je však tu. Všetci účastníci totiž vedia to, čo vo včerajšom rozhovore pre španielsky denník El País povedal predseda EK Romano Prodi, ktorý vyhlásil, že bez nadnárodných inštitúcií nemá starý kontinent žiadnu budúcnosť.
Účastníci konventu síce nemajú legislatívne páky, ale majú aspoň príležitosť na to, aby určili ďalšie smerovanie EÚ. U niektorých delegátov sa nepochybne ozvú národné pudy, ako to nedávno vo svojej deklarácii o zachovaní suverenity po vstupe do únie urobil slovenský parlament. Iní si ale vari uvedomia, že byť Slovákom, Maďarom či Portugalcom v EÚ neznamená stratu národnej identity, ale skôr obohatenie celého zjednoteného kontinentu.
