Kandidátka slobodných H. Partiková-Pableová nemá dôvod na radosť. FPÖ vo viedenských voľbách prepadlo.
FOTO - TASR/AP
i vládnu vo Viedni už od roku 1945, tentoraz sú však na spolkovej úrovni najväčšou opozičnou stranou. Primátor Viedne Michael Häupl netajil radosť nad nečakane vysokými ziskami. „Pekné prekvapenie,“ povedal televízii ORF.
Najväčšie straty zaznamenali slobodní (FPÖ), keď získali 20,5 percenta a stratili tak 7,7 percenta hlasov. Slobodní tak pokračujú v negatívnom trende, ktorý potvrdili už minuloročné krajinské voľby v spolkových krajinách Štajersko a Burgenland. Kandidátka FPÖ vo Viedni Helene Partiková-Pableová je z výsledku sklamaná a pripisuje ho „štvavej kampani ostatných strán proti FPÖ“.
Na treťom mieste skončili ľudovci (ÖVP), ktorí si udržali svojich voličov. Vo Viedni dostali 16,3 percenta, o 0,8 percenta viac ako v roku 1996.
Polepšili si aj Zelení, ktorých volilo 12,5 percenta voličov, o 4,5 percenta viac ako v posledných voľbách.
Do viedenského parlamentu sa pravdepodobne nedostalo Liberálne fórum, ktoré získalo len 3,3 percenta. Liberálne fórum nie je od roku 1999 ani v rakúskom parlamente.
Podľa prvých výpočtov by sociálni demokrati mohli získať absolútnu väčšinu. Otázkou tak ostáva, či vo Viedni vymenia doterajšieho koaličného partnera ľudovcov za Zelených, tak ako to naznačovali v predvolebnej kampani. Rok po vytvorení kontroverznej koalície ÖVP a slobodní na spolkovej úrovni by tak Viedeň vyslala jasný signál, ktorý by mohol mať vplyv aj na budúce parlamentné voľby v Rakúsku. SPO a Zelení sa chcú prezentovať ako alternatíva k rakúskej vláde ľudovcov a slobodných.
Hlavné miesto Viedeň má špecifické postavenie, pretože je súčasne jednou z deviatich spolkových krajín. Mestské zastupiteľstvo je zároveň krajinským parlamentom a primátor krajinským hajtmanom.
Nižšia účasť voličov ako pred piatimi rokmi bola typická pre doterajší priebeh krajinských a komunálnych volieb vo Viedni, ktorá má postavenie spolkovej krajiny. Z údajov, ktoré boli k dispozícii, vyplýva, že svoje hlasy odovzdalo 42,6 percenta z viac ako milióna oprávnených voličov. V roku 1996 prišlo v rovnakom čase k volebným urnám 47 percent voličov. Celková účasť voličov v roku 1996, keď sa zároveň konali voľby rakúskych zástupcov do Európskeho parlamentu, dosiahla 68,5 percenta.
MIRIAM ZSILLEOVÁ, tasr
