ého a iných vysokorýchlostných pripojení na internet. Technológia ADSL sa pritom na celkovom počte prípojok podieľa asi 64 percentami.
Rýchlejšie ako celosvetový priemer rástol počet pripojení v krajinách strednej Európy. V krajinách ako Slovensko alebo Česko sa začalo vysokorýchlostné pripojenie ponúkať neskôr, preto teraz rastú rýchlejšie ako tie štáty, kde s rýchlym internetom začali o niekoľko rokov skôr. V Českej republike sa zatiaľ podľa neoficiálnych údajov počet vysokorýchlostných pripojení minimálne zdvojnásobil. Prostredníctvom ADSL, CDMA alebo káblovej televízie je tu na internet pripojených asi 450-tisíc užívateľov. Po zarátaní užívateľov bezdrôtových sietí Wi-Fi by bol celkový počet ešte minimálne o 200-tisíc vyšší.
Počas minulého roku rast postupne spomaľoval. Zatiaľ čo v prvom štvrťroku počet pripojení vzrástol o 7,9 percenta, v treťom to bolo o 7,3 percenta. Podľa analytikov Point Topicu sa tempo spomaľuje pre nižšie percentuálne rasty v rozvinutých internetových krajinách, kde sa rast počíta zo stále vyššieho základu. Menším a menej rozvinutým štátom sa aj napriek vysokému rastu nedarí vzniknutú medzeru zaplniť.
Najrýchlejšie rastúcou oblasťou, aj keď málo významnou, bol v treťom štvrťroku Stredný východ a Afrika s rastom 16,5 percenta. Severná Amerika a západná Európa, ktoré majú viac ako polovičný podiel na celkovom počte liniek, rástli v súlade s priemerom o 7,4 percenta.
Najviac vysokorýchlostných pripojení na 100 obyvateľov mala vlani na jeseň Južná Kórea, ktorá ako jediná dosiahla hranicu 25 percenta. Za ňou nasledujú Hongkong a Holandsko, kde na 100 ľudí pripadlo 23 pripojení.
Na ďalších miestach skončilo Dánsko, Švajčiarsko, Monako, Nórsko, Fínsko a Švédsko, ktoré majú 22 až 18,7 liniek na 100 obyvateľov.
Medzi európske štáty sa dokázala vtesnať iba Kanada, ktorá skončila na siedmom mieste s 19,9-percentným rozšírením rýchleho internetu.
(čtk)
