Mohli sme vyhrať vyšším rozdielom," povzdychla si a v duchu si znovu začala prehrávať presilovkové okamihy. Tie Šaliankam znemožnili odpútať sa výraznejšie od ukrajinského družstva.
V početnej presile či oslabení akoby Duslo stratilo svoju tvár. Kým Kyjevčanky vylúčenie Vlčkovej potrestali tromi gólmi, keď si šla na dve minúty odpočinúť hráčka hosťujúceho Spartaku, scenár bol rovnaký. Ukrajinky vyhrali aj oslabenie - 2:0. "To je slabina, s ktorou sa nevieme popasovať celú sezónu. Namiesto toho, aby sme dávali góly, tak ich dostávame," priznala spojka Marcela Vlčková. Víťazstvo sa jej napriek tomu pozdávalo. "Zďaleka sme nepostúpili, ale bojovalo celé družstvo a to si cením. Hoci pokojne sme mohli vyhrať aj o osem gólov," priznala autorka šiestich gólov.
Strelecky efektívnejšie boli len Martina Halásová a Mária Csalavá. Obe dali po sedem, no Csalavá všetky z hry. "Paráda, to je môj pohárový rekord," tešila sa Maja. "Mohlo to byť aj lepšie. Dve vyložené šance som nedala, napokon, to sa prihodilo viacerým z nás. Nebyť toho, mohli sme vyhrať výraznejším rozdielom. Keď bolo na začiatku štyri nula, vyzeralo to, že ich dorazíme, ale Ukrajinky sa potom aklimatizovali a ožili. V obrane aj v útoku." Csalavá (za slobodna Harišová) zostala aj tak pred odvetou optimistkou. "Určite postúpime. Máme na nich."
Skúsená Andrea Šalatová, ktorá sa do tímu vrátila po takmer dvojročnej materskej prestávke, brala pohárové vyhliadky Dusla triezvejšie. "V Kyjeve to ešte bude boj. Po takej dlhej prestávke sa mi hralo ťažko. Kondícia chýba i technické spracovanie lopty ešte nie je také, ako má byť, ale dúfam, že som na ihrisku urobila viac dobrého než zlého," usmievala sa autorka dvoch gólov a mamička dvoch detí. "Ani si to neuvedomujem, že už mám dve. Stále sa cítim mladá a hádzaná ma stále ťahá. Pred dvoma rokmi som síce tvrdila, že končím natrvalo a aj som si to myslela a vidíte. Som späť."
Víťazstvo Dusla bolo zaslúžené aj podľa trénera Spartaka Kyjev Jurija Garkavenka. "Prehra o dva či tri góly by bola prijateľnejšia, ale naše mladé hráčky robili viac chýb než skúsenejšie Šalianky," hodnotil vyrovnaný duel. S ruským prízvukom, ale po slovensky, veď u nás strávil desať rokov. Najprv trénoval v Prešove či Michalovciach a naposledy viedol mužov ŠKP Bratislava. "Nie je to až taký rozdiel presedlať z mužov na ženy. Jediné, na čo si musíte zvyknúť, je iná psychika. Už sa teším na odvetu. V našej veľkej hale by mohlo byť plno. Aj preto, že šance na postup stále máme obaja," dodal Jurij, ktorý na lavičke finalistu PVP spred troch rokov sedí od marca tohto roku.
