.
Keď kráľ pop-artu Andy Warhol nakrúcal experimentálny film Spánok, zachytávajúci počas šiestich hodín spiaceho muža, určite sa nezdržoval písaním scenára. Svetoznámy švédsky režisér Ingmar Bergman zasa nosil svoje filmy v hlave, teoreticky sa dá povedať, že ich mohol improvizovať rovno na "pľaci". Prakticky to však nebolo možné, lebo nenakrúcal časozbernou kamerou statickú situáciu ako Warhol, ale dramaticky komponované obrazy. Warholov spáč nerozpráva, nehýbe sa, scéna, kostýmy, tempo rozprávania sa nemenia. Režisér, herec, kameraman, výtvarník, strihač a ďalší členovia štábu potrebujú minimum informácií. Bergmanove postavy však konajú, rozprávajú, premiestňujú sa z exteriéru do interiéru. Kostýmy a scéna sa menia podľa prostredia a doby, kde sa film dohráva. Toto všetko musí obsahovať scenár.
Od námetu k scenáru
Inak písal scenáre Ejzenštejn, inak píše Tarantino. Inak sa píše telenovela, na ktorej zarába horda námedzných scenáristov, inak, samozrejme, autorský film. Inak sa píše podľa literárnej predlohy, inak z vlastnej hlavy. Na začiatku je však vždy námet. Nemusí obsahovať morálne posolstvo či neopakovateľný zážitok, niekedy stačí nápad či prchavý dojem. Často sa práve z malých vecí rodia veľké. Až filmová poviedka však ukáže, ako na tom scenárista je. Či má ten vzácny dar písať obrazmi. Okrem literárneho scenára musia scenárista, režisér, kameraman, výtvarník, strihač vytvoriť aj technický scenár... Akýmsi bonusom na scenári je jeho naskicovanie. Tento comicsový spôsob využili napríklad František Vláčil v Markéte Lazarovej, Juraj Jakubisko v Nejasnej správe o konci sveta, alebo Petr Zelenka v Samotároch.
Je scenár literatúrou?
Formálne určite nie. Dnes už aj slovenskí scenáristi dodržiavajú tú istú úpravu ako hollywoodski. To znamená, že napravo sa píšu postavy, naľavo texty. Obsahovo je to na pováženie. U každého scenáristu sa predpokladá aspoň aké-také literárne nadanie a zasa nie každý spisovateľ dokáže napísať scenár. Knižné vydanie Bergmanových scenárov sa stalo bestsellerom. V súčasnosti vychádzajú súborne scenáre k Šulíkovým filmom. Možno také scenáre Michelangela Antonioniho alebo Dušana Dušeka sú celkom špecifickým druhom literatúry. Rozdiel medzi písaním scenára a literatúry vidí Dušek takto: "Scenáre sa mi píšu ľahšie. Je to tým, že človek jednoduchšie použije nejaké sloveso či prídavné meno, nemusí sa toľko trápiť s hľadaním toho správaneho slova. V knihe sa pokúšaš nájsť to pravé vyjadrenie. V scenári táto časť nie je až taká dôležitá, lebo vieš, že v scenári bude prídavným menom úsmev herca."
Scenárista vs. režisér
Hovorí sa, že keď je film zlý, môže za to scenárista, a keď je film dobrý, sláva režisérovi. Bližšie k realite má fakt, ako vystrihnutý z Murphyho zákonov, že spravidla skôr vznikne z dobrého scenára zlý film, ako zo zlého scenára dobrý film. Scenárista je niekedy samoľúba potvora, ktorá rozmaznáva svoj výtvor, v žiadnom prípade naň nedá dopustiť, a keď mu do neho režisér rypne, tak si trhá vlasy. Konečná verzia scenára je vždy výsledkom kolektívnej práce. Iste je pre film lepšie, keď režisér a scenárista spolu tvoria od začiatku, ako keď režisér vstupuje do už uzavretého sveta scenáristu. Len málokedy sa scenáre oprašujú na povale ako zabudnuté rukopisy spisovateľov, bez spriazneného režiséra veľmi rýchlo vyblednú.
Kto je dramaturg?
Pri zasväcovaní do scenáristiky nemôžeme obísť dramaturga: nielen preto, že tieto dve profesie občas splývajú, ale aj preto, že sa ňou, na rozdiel od písania scenárov, dá na Slovensku uživiť. Dramaturg háji záujmy určitej inštitúcie (televízia, rozhlas, divadlo), konkrétne filmový, resp. televízny dramaturg organizuje (oslovovanie scenáristov kvôli námetom) aj tvorí (úprava dialógov a situácií). Dramaturg je však tak trochu vágny pojem: v ruštine, angličtine či francúzštine dramaturg znamená dramatik. Vyvstáva otázka, či je dramaturg iba prežitkom ostbloku, nadbytočnou profesiou, ktorá je v Hollywoode rozdelená medzi režiséra, scenáristu, producenta. Každopádne, do seba zahľadenému scenáristovi môže odstup dramaturga iba prospieť. Slovami Ondreja Šulaja, donedávna dvorného scenáristu Martina Šulíka, "scenárista je na to, aby robil kompromisy, samozrejme, dobré kompromisy."
Autor: Marek Puškáš
