Čo si pamätáte zo života ako prvé?
Sú to zvláštne asociácie... V Kojšovej, kde som žil, ľudia obaľovali zrnká ovsa do farebného staniolu. Upiekol sa sviatočný chlieb a zo staniolu sa urobila napríklad farebná ruža. Ostalo mi v pamäti zvláštne mnohofarebné zrkadlenie ako na vianočnej guli v spojení s tieňom hôr. Moja prvá filmová spomienka je zasa iná - ako 6-ročný som videl neprístupný americký film Zlodej z Bagdadu. Najviac na mňa zapôsobilo, ako pri úvodných titulkách išli po plátne beduíni, jeden sa zohol a z jeho hlinenej nádoby vytiekla farba. Tento obraz mi ostal na celý život. Ohromil ma, ale nikdy som ho vo svojom filme nepoužil.
Cítite sa mladý alebo starý?
S tým pocitom mladosti je to rovnaké, ako keď mi raz jeden opitý pán hovoril, že má pocit, že dokáže kráčať po hladine vody. A keď to naozaj skúsil, nepodarilo sa mu to a on na to: "Málo som pil." Ten pocit mladosti, samozrejme, existuje vo mne. Niekedy sa cítim veľmi mladý, ale kamera zblízka, nejaký pohyb, gesto - prezradia, že je to inak. Ale niečo z tej mladosti ešte vo mne zostalo.
Koľko máte rokov?
Raz sa ma to isté pýtala úradníčka v banke. Bola veľmi krásna a ja som rýchlo počítal, koľko tých rokov vlastne mám, a keď som jej to odhadom povedal, prekvapene sa ma opýtala: "Ste to vôbec vy, pán Jakubisko?" Neviem, mám niečo medzi 60 a 65.
Kto sa vám viac páči - muži alebo ženy?
Čo sa týka estetickej kategórie, tak samozrejme, ženy.
Váš rodinný stav?
Mal by som povedať: ženatý - ženatý. Momentálne som ženatý druhýkrát.
Máte deti?
Z prvého manželstva mám dcéru, z druhého syna, takže to mám vyvážené.
Na koľko manželstiev si trúfate?
No, to je otázka, ktorú som si viackrát kládol - či by som to nemal ešte niekedy vyskúšať. Keď som si bral Deanu (herečku Deanu Horváthovú - pozn.red.), tak som jej ponúkol tri mesiace takého života, na aký som sám nestačil ani tri týždne. Ona si myslela, že to tak bude vždy. A preto si myslím, že už netúžim po žiadnych nových manželstvách. Moje prvé manželstvo sa vlastne skončilo pomerne veselo - nenechal som totiž ženu, ktorá plakala a cítila by sa byť opustená. To ja som bol opustený ženou. Zažili sme milé pojednávanie. Sudkyne sa usmievali, žena sa usmievala, ja som sa usmieval. Inak sa mi rozvody nepáčia. Pokiaľ sa dá vydržať, tak by som rád vydržal. A medzitým sme si s Deanou tak porozumeli, že o tom vôbec neuvažujem.
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Chcel som byť slávnym kúzelníkom, potom ma priťahovalo letectvo, robil som modely, lietal som na vetroňoch. Túžba sa mi vyplnila na vojne, kde sa mi pošťastilo letieť na B 30. Potom som chcel byť kameramanom. Nakoniec som sa stal režisérom proti svojej vôli. Mal som však možnosť stáť za kamerou vo vlastných filmoch a aj som si v nich zalietal.
Čo ste si kúpili z prvého zárobku?
Z toho filmového som kúpil svojej staručkej babičke časť domu v Košiciach, aby žila v blízkosti svojich detí a ostala nazávislá.
Zarábate adekvátne vynaloženej práci?
Čím je človek starší, tým viac zarába na neadekvátne vynaloženej práci. Kedysi, keď som pracoval celé dni a noci, nemal som skoro nič. To je zvláštny paradox, keď sa vám vracia cez rôzne úroky a tantiémy...
Čo vám nikdy nesmie chýbať?
Humor. To je niečo, čo dokonca znevažuje môj post režiséra. Strašne rád sa bavím, žartujem, a pritom je to asi len preto, že žartovať neviem. Môj prvý väčší žart bol na prvého apríla: roztrhal som si nohavice, košeľu, obrátil naopak sako, natrel som si blatom vlasy, ruky, čelo a šiel som do ulíc - zazvonil som na nejaký zvonček činžiaka, z okna sa vyklonila pani, a keď sa ma opýtala, čo chcem, vykríkol som: 1.apríl! A utiekol som. Takéto "žartovanie" mi ostalo na celý život.
Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo?
To, ktoré robím ja. Keď som bol študentom, vedel som robiť špekačky a párky na tridsať spôsobov. Teraz mám rad jedlá z dobrých potravín, ale vždy sa hádam, že moje jedlo je najlepšie. Zo Slovenska si nosím klobásky. Oštiepky dostať aj v Prahe, ale naše domáce údené klobásy tam nenájdete.
Máte dobrú pamäť?
Mám dobrú vizuálnu pamäť. Ale vždy, keď som si potreboval niekam zavolať, často aj domov, musel som sa opýtať kamarátov, aké mám vlastne číslo.
Ktorá ľudská vlastnosť je najdôležitejšia?
Je ťažké "globalizovať". Asi za najdôležitejšiu vlastnosť považujem zdravú pokoru.
Vlastníte nejaké zviera?
Máme dve fenky pudlov.
O čom sa vám najčastejšie sníva?
Keď som bol mladý, mal som sny farebné, kinemaskopické, stereoskopické, hrané i dokumentárne. V poslednom čase sa moje sny týkajú iba projektov, ktoré sa chystám robiť. Sny mi pomáhajú k ich doplneniu. S ľútosťou musím povedať, že tých snov je ďaleko menej, ako keď som bol mladý.
Čítate televízny program?
Čítam, ale najmä vtedy, keď hľadám nejaký konkrétny program, o ktorom už vopred viem a chcem si ho pozrieť.
Autor: Tina Čorná / Foto: sľúbil Legeň
