Silvia Šarkoziová
violončelistka súboru Diabolské husle Berkyho Mrenicu
manželka Ernesta Šarkoziho
Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Na konzervatóriu. Ja som bola tretiačka, manžel štvrták. Ako ten čas letí... Už je to deväť rokov.
Dátum svadby?
Sobášili sme sa v Trnave v roku 1995. Trnava je moje rodné mesto.
Aká je deľba práce v domácnosti?
(Smiech.) Všetky ženské práce robím ja a manžel sa viac stará o mužské záležitosti, týkajúce sa financií, vedenia účtov a podobne. Od toho som oslobodená.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Už rok bývame na Račianskom Mýte a býva sa nám dobre. Predtým sme žili v Petržalke, ale konečne sme sa odtiaľ dostali. Máme pekný trojizbový byt a sme spokojní.
Kde trávite voľný čas?
Máme, bohužiaľ, veľmi málo spoločného voľného času. Ja sa navyše starám o našu dvojročnú dcérku, takže hrám iba vo večerných hodinách. Ak máme náhodou obaja voľno, trávime ho s Vaneskou. Chodíme do prírody a venujeme sa sami sebe.
Kde ho podľa vás trávi váš manžel?
Môžem pokojne priznať, že som jedna z tých šťastných žien, ktorá vie, že keď má manžel voľný čas, je s nami. Viem, že sa vždy ponáhľa domov.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Tých je viac, striedame to. Teraz sa s dcérkou do luxusných reštaruácii chodiť nedá, takže si vyberáme tie "rýchlejšie". Napríklad chodíme do Polusu a podobne.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Ako väčšina márnivých žien - na šaty pre malú, pre seba, pre manžela.
A váš manžel?
Najmä na benzín a na jedlo. Ale na to jedlo si potrpíme všetci traja.
Na ktorý výlet s manželom najradšej spomínate?
Boli sme pracovne v Austrálii, tam sme sa obaja veľmi dobre cítili.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Keď sa nám narodila Vanesa. Tešíme sa z jej pokrokov každý deň.
Počuli ste o svojom manželovi nejakú klebetu - a čo vy na to?
Klebetu? Čo ja viem? Niet dymu bez ohňa. Asi som nič nepočula, lebo by som určite pátrala, čo je na klebete pravda.
Silvia Šarkoziová - violončelistka v známom súbore Diabolské husle Berkyho Mrenicu. Väčšina ľudí ju považuje za dcéru Berkyho Mrenicu, ale nie je to pravda. Nie sú v žiadnom príbuzenskom vzťahu, Silviini rodičia už nežijú. Dvadsaťosemročná rodáčka z Trnavy žije od svojich trinástich rokov v Bratislave. Po skončení konzervatória začala pôsobiť v SĽUK-u, ale po krátkom čase ho vymenila za Diabolské husle. S manželom cimbalistom Ernestom Šarkozim vychocávajú dvojročnú Vanesu.
Ernest Šarkozi
cimbalista skupiny Diabolské husle Berkyho Mrenicu
manžel Silvie Šarkoziovej
Ako kedy a kde ste sa zoznámili?
Zoznámili sme na hodine ruštiny na konzervatóriu. Silvia bola o ročník nižšie, ale keďže sme obaja ten cudzí jazyk zmeškali, dali nám ho povinne. Dva ročníky sme teda chodili na ruštinu spoločne. Raz, keď nám hodina odpadla, pozval som Silviu na kávu. A tak to začalo...
Dátum svadby?
Dátum svadby... Úha! 24. júna 1995. Sobášili sme sa v Trnave a takmer som to zmeškal. Auto pre mňa neprichádzalo a tak ma nakoniec viezol kolega svojím autom. Neoficiálnym...
Aká je deľba práce v domácnosti?
Myslím, že manželka robí všetko, ale ja jej pomáham.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Ďakujem pekne, dobre.
Kde trávite voľný čas?
Doma. S manželkou a Vaneskou. Dosť koncertujeme, takže je pre nás vzácne byť spolu doma. Keď nie sme doma, Vanesku stráži moja mama.
Kde ho podľa vás trávi vaša manželka?
Určite s dcérkou.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
V každom období iná. Teraz chodievame radi do Britu.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Ja najradšej na cédečka. Džezové a ľudovú hudbu.
A vaša manželka?
Skôr číta knihy a pozerá dobré filmy.
Na ktorý výlet s manželkou najradšej spomínate?
Výlety sme nezažili. Pracovne sme boli dva mesiace v Austrálii, kde sme mali aj pár voľných dní. Veľmi sa nám tam páčilo.
Z čoho ste sa naposledy spolu tešili?
Z našej Vanesky. Keď sa narodila.
Počuli ste o svojej manželke nejakú klebetu a čo vy na to?
Nikdy som o nej nič nepočul. A keby aj, nie som žiarlivý.
Ernest Šarkozi je považovaný za jedného z najlepších cimbalistov na svete. Rodený Bratislavčan začal najskôr študovať husle, potom prešiel na cimbal, z čoho mal veľkú radosť jeho otec, ktorý ho vlastne priviedol k hudbe. V súbore Berkyho Mrenicu pôsobí šesť rokov.
Autor: Barbora Laucká / Foto: Peter Leginský