Juraj Čobej si včera po dlhšom čase opäť vychutnal pocit, ako sedia brankárske rukavice. A celkom nové. FOTO SME - PAVOL MAJER |
Krátko pred desiatou hodinou zastavil na Krasovského ulici taxík. Po pár sekundách vystúpil takmer dvojmetrový muž. Chlapisko, na ktorého intenzívne mysleli v závere minulého roku všetci dobrosrdeční Slováci.
Juraj Čobej, brankárska jednotka futbalovej Artmedie, sa po prekonaní ťažkej životnej situácie vrátil do prostredia, v ktorom zažil najkrajšie chvíle kariéry. Sem-tam úzky úsmev, chôdza ešte nie je ideálna, no obrovský bojovník na trávniku i mimo neho je z najhoršieho von.
"Na trénovanie to ešte nie je, ale verím, že sa vrátim čím skôr. Svoju budúcnosť spájam jednoznačne s futbalom," boli jeho prvé slová po príchode na včerajší zraz majstra.
'Ten človek má nervy zo železa,' zhodli sa fanúšikovia Artmedie po jedenástkovej dráme v Belehrade, kde Juraj senzačne vychytal postup slovenského mužstva do hlavnej súťaže Ligy majstrov.
Vyzerá to tak, akoby ani z náročnej operácie hlavy nerobil veľkú vedu. "Strach pred ňou som nemal. Zveril som sa do rúk lekárov, a tým sa to pre mňa skončilo. Nemyslel som na to. Hektické chvíle prežívam doteraz, ale podržali ma všetci."
Hoci jeho prítomnosť všetkých v klube potešila, ligový líder jesene sa bude musieť bez svojej opory ešte nejaký čas zaobísť. Proti sú lekári. "Bavil som sa s nimi, no zatiaľ mi tréningy neodporúčajú. Každý deň sa spolu radíme."
Po zvítaní sa a chlapských objatiach si vypočul príhovor trénera Vladimíra Weissa a podobne ako ostatní, vyfasoval tiež novučičký výstroj firmy Adidas. Poláskal azúrovo-čierne rukavice a vzápätí vyskúšal, ako priľnú k lopte.
Ten pocit bol určite silný. Ten pohľad zasa nesmierne vyzývavý. Zašpiniť ich čo najskôr. "Chodil som denne na vyšetrenia, teraz už len na rehabilitáciu. Psychicky sa cítim dobre, ale nohy sú stŕpnuté. Ešte to nejde." (mb)