Dĺžka odporúčanej investície závisí od rizikovosti fondu a výšky poplatkov. Čím sú poplatky vyššie, tým je potrebné nechať peniaze vo fonde dlhšie. Inak by výnos fondu nestačil ani na zaplatenie týchto poplatkov. Ak napríklad niekto zaplatí vstupný poplatok päť percent a ročne platí správcovský poplatok dve percentá, musí počkať, až jeho výnos bude vyšší ako súčet výšky vstupného poplatku a správcovského za jednotlivé roky. V opačnom prípade by dostal menej peňazí, ako do fondu vložil.

Najkratšie investovanie vyžadujú peňažné trhy. Vďaka nízkym alebo nulovým vstupným poplatkom do nich možno investovať už na šesť mesiacov. Neplatia sa ani žiadne výstupné poplatky. Preto ich možno použiť ako náhradu k termínovaným vkladom a vkladným knižkám v bankách.

Na viac ako jeden rok treba investovať peniaze do dlhopisových fondov. V tejto skupine sa však nachádzajú aj fondy, pri ktorých správcovské spoločnosti odporúčajú aspoň trojročnú lehotu investovania. Dĺžka investície v tomto prípade závisí od výšky poplatkov.

Na najdlhší čas treba oželieť svoje peniaze pri akciových fondoch. Aby sa investorom ich peniaze zhodnotili, treba ich sem vložiť aspoň na päť rokov. Pri niektorých fondoch je odporúčaná lehota investovania až sedem rokov. Vstupné poplatky pri akciových fondoch bývajú až päť percent a správcovské poplatky, ktoré sa platia každý rok, okolo dvoch percent.

V zmiešaných fondoch závisí minimálna dĺžka investovania od stratégie fondu. Keďže tieto fondy investujú do akcií aj dlhopisov, mali by tu peniaze pracovať aspoň tri roky.

Pri každom fonde by mala správcovská spoločnosť uviesť, na aké obdobie je potrebné do neho vložiť peniaze. Aby správcovské spoločnosti donútili investorov nechať peniaze v podielových fondoch dlhšie, účtujú im aj výstupný poplatok, ak si vyberú peniaze priskoro. Investor tak napríklad pri niektorých fondoch zaplatí navyše dve percentá, ak chce svoje peniaze naspäť skôr ako o rok. Ak si ich vyberie po stanovenej lehote, nezaplatí žiadny výstupný poplatok. (pcs)