Takmer po troch rokoch od havárie raketoplánu Columbia zverejnili americkí vedci rozsiahly článok o malých tvoroch, ktoré tragédiu prežili. Statočnými cestovateľmi sú červíky Caenorhabditis elegans, ktoré ráno 1. februára 2003 nezahubil ani voľný pád zo štyridsaťkilometrovej výšky rýchlosťou tisíc kilometrov za hodinu. Ich jedinou ochranou bolo šesť hliníkových škatuliek veľkosti šálky, v ktorých žili na palube štrnásť dní.

V tíme, ktorý o tom napísal do odborného časopisu Astrobiology, je okrem nositeľa Nobelovej ceny Barucha Blumberga aj Catherine Conleyová z Amesovho výskumného strediska NASA. Návrat malých pasažierov z vesmíru označila za vzrušujúcu udalosť a za prvý dôkaz, že živé tvory môžu prežiť pristátie v podmienkach, pripomínajúcich pád meteoritu.

"Ukazuje to tiež, že malé tvory, pochádzajúce z jednej planéty, môžu prežiť pristátie na inej planéte bez toho, aby boli chránené kozmickou raketou," povedala Conleyová.

Návrat červíkov samozrejme nie je dôkazom, že by život medzi planétami šírili miniatúrne živé organizmy, umožňuje však ďalšie špekulácie o tejto hypotéze.

Mikroskopické červíky C. elegans, ktoré obývajú Zem asi 500 miliónov rokov, dokážu prežiť aj v nehostinných podmienkach. Sú veľmi obľúbeným výskumným objektom genetikov, lebo experimenty s nimi sú relatívne lacné a jednoduché. Nemajú zložitú anatómiu, rýchlo sa rozmnožujú, rodia veľa potomkov a ich nervový systém je dobre preskúmaný. Zmestí sa ich veľa na malý priestor, čo je veľká výhoda práve v kozme.

Cieľom vyslania červíkov na obežnú dráhu Zeme bolo skúmať, ako sa živý organizmus prispôsobuje neľahkým vesmírnym podmienkam, najmä kozmickému žiareniu. Vedci na C. elegans taktiež študujú vplyv dlhšieho pobytu v kozme na starnutie ľudí.