FOTO - SATURN ENTERTAINMENT
Clive Staples Lewis (1898 - 1963), známy medzi priateľmi ako Jack, sa v mladosti odklonil od kresťanskej viery k ateizmu, aby sa v zrelom veku v roku 1931 stal zapáleným Anglikánom. Podstatnú časť literárneho diela napísal ako vášnivý obhajca viery, čo však po roku 1948 znamenalo, že pre nás za železnou oponou zostal neznámy.
Jeho ťažiskové dielo Kroniky Narnie, pozostávajúce zo siedmich zväzkov, začalo knižne vychádzať v roku 1950. Pretože Lewis veril v misijnú silu literatúry a svoje presvedčenie nijako neukrýval, Narnia bola u nás nežiaduca dokonca ešte v čase, keď už v Čechách aj na Slovensku vychádzal Tolkienov Hobit.
Je nesporné, že v kultúrach pod anglosaským vplyvom znamenali Lewisove Kroniky Narnie zásadný prelom v ponímaní literatúry pre deti. Vedome nadviazal na tradíciu umelých rozprávok L. Franka Bauma (Čarodejník z krajiny Oz), Jamesa M. Barrieho (Peter Pan) či Andrewa A. Milneho (Macko Pu).
Čiastočne reagoval i na práce o šesť rokov staršieho kolegu v Oxforde J. R. R. Tolkiena, ktorý vydal svojho Hobita už v roku 1937.
Narnia je literatúrou hrdinského žánru fantasy pre deti. Sú tu teda meče i mágia, ale násilie len v najmenšej možnej miere a prirodzene - žiadna erotika. Na rozdiel od menovaných predchodcov a súčasníkov Lewis v mnohom zostal v zajatí dobovej literatúry pre deti. Necítil potrebu vzdelávať ako Jules Verne, ale vychovávať. Jasne oddeľovať dobro od zla, hrdinstvo od zbabelosti, lásku od nenávisti. Jeho príbehy sú staromilsky mravoučné. Kresťanskí komentátori vyzdvihujú nápadné biblické motívy, staro- i novozákonné (obetovanie Izáka, návrat strateného syna, Kristova obeť a zmŕtvychvstanie...).
Prvú z Kroník Narnie nakrútila americká spoločnosť Walt Disney Company na Novom Zélande s anglickými hercami. Režisérom je Andrew Adamson, tvorca oboch filmov o zlobrovi Shrekovi. Paradoxne, lebo Narnia napriek skvelým trikom a počítačmi animovaným postavám zostala verná Lewisovmu duchu: mohutný, pomaly plynúci príbeh, v ktorom iba máločo zostáva nevypovedané ako potrava pre divácku fantáziu.
Aby nepripustil pochybnosti, neumožní nám rozmýšľať. Niet o čom. Všetko je tu vypovedané a do najmenšieho detailu zobrazené, bez stopy nadhľadu či humoru. Ako keby mal film uspokojiť najmä predstavu pôvodných prvých čitateľov Narnie, dnešných starých otcov, o tom, ako má vyzerať tá správna zábava pre deti. Pre deti začiatku dvadsiateho prvého storočia, odchované na Hviezdnych vojnách, Harrym Potterovi, Pánovi prsteňov, Shrekovi, Mravcovi Z, Živote chrobáka, Hľadá sa Nemo.
Iste, aj tento druh zábavy je potrebný. Už len preto, aby starí rodičia mali na čo chodiť s vnukmi do kina bez trápneho pocitu, že tomu dnešnému svetu ani za mak nerozumejú. No či budú deti rozumieť svetu Narnie?
Zoberme to z tej lepšej stránky: opäť majú o čosi väčší výber. Na jednej strane škaredý, tučný, grgajúci, lenivý, neslušný no úprimný zelený zlobor, na druhej strane patetický, neohrozený, nepoškvrnený, zmŕtvychvstalý lev.
Narnia: Lev, šatník a čarodejnica (The Chronicles of Narnia: The Lion, the Witch and the Wardrobe)
USA l 2005 l 140 minút l Námet: C. S. Lewis l Scenár: Ann Peacock, Andrew Adamson, Christopher Markus, Stephen McFeely l Réžia: Andrew Adamson l Hrajú: Georgie Henley, Skandar Keynes, William Moseley, Anna Popplewell, Tilda Swinton, James McAvoy l Premiéra v SR: dnes
