vojenskej služby.
Od 1. júla 1990, keď civilku ako alternatívu vojenčiny zaviedli, ju absolvovalo asi 44-tisíc občanov.
Mesto Moldava nad Bodvou malo civilkárov do 6. decembra. "Boli zaradení ako pomocné sily do murárskej čaty. Podieľali sa na oprave budov v majetku mesta," povedala Rozália Horváthová z mestského úradu. Iný predtým zasa pomáhal v mestskej televízii, "pri natáčaní, nosení kamery, práci pri počítači" a pri príprave televízneho programu vôbec.
Civilkári boli podľa Horváthovej pre mesto prínosom aj finančne, keďže boli lacnou pracovnou silou, "za 700 korún ošatného a slúžneho a asi 2800 korún stravného mesačne sme získali osemhodinovú pracovnú silu".
Aj na miestnom úrade v bratislavskej mestskej časti Lamač mali s civilkármi dobré skúsenosti. "Bola to lacná a niekedy veľmi užitočná pomoc, niektorí sa po skončení služby stali dokonca zamestnancami úradu," povedal prednosta úradu Branislav Masár. Bez civilkára sú približne od vlaňajšieho februára, takže "zrušenie civilnej služby nás priamo neovplyvní".
Civilná služba prešla radom zmien. Niekoľkokrát sa zmenilo jej trvanie, keď sa z počiatočných 27 mesiacov postupne znížilo na konečných deväť.
Kým na začiatku civilkári mohli pracovať výlučne v oblasti zdravotníctva, sociálnych vecí, ochrany životného prostredia a inej verejnoprospešnej činnosti, postupom času tento účel ustúpil do úzadia. Neskôr bolo možné civilnú službu vykonať aj v súkromnom sektore.
Vzhľadom na nízke finančné ohodnotenie sa mnohí mladí muži snažili nielen základnej vojenskej službe, ale aj civilnej službe vyhnúť, odôvodňovali to "stratou času."
Približne na 14-tisíc občanov, ktorých územné vojenské správy evidovali ako "povinných vykonať" civilku, sa už nedostalo.
Pre Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska bolo podľa jej predsedu Branislava Mamojku už od roku 2004 veľmi ťažké niekoho získať. "Určite je finančne náročnejšie zabezpečiť vykonávanie príslušných činností bez civilkárov, ale musíme si na túto skutočnosť zvyknúť," povedal.
Zrušením civilnej služby nezanikne možnosť odmietnuť bojovať v čase vojny a vojnového stavu, ak to bude v rozpore so svedomím alebo náboženským vyznaním občana. V takom prípade by však muž bol povinný nastúpiť na "alternatívnu službu", čo by bola napríklad pomoc v poľnej nemocnici a podobne.
JOZEF ČAVOJEC
