výber daní, pomalé čerpanie eurofondov, neschopnosť niektorých rezortov míňať peniaze a úspory v štátnom dlhu.

Daňové príjmy priniesli do rozpočtu o 20 miliárd korún viac, ako očakávalo ministerstvo financií. Darilo sa najmä dani z príjmov fyzických osôb a firiem a DPH. Šéf rezortu financií to pripisuje rozbehnutej ekonomike. "Rýchly hospodársky rast, ktorý vlani v treťom štvrťroku presiahol šesť percent, sa pozitívne prejavil na strane príjmov aj výdavkov štátneho rozpočtu," povedal Ivan Mikloš.

K nižšiemu schodku prispeli aj úspory vo výdavkoch. Nový systém správy štátneho dlhu a nízke úrokové miery znížili náklady na správu dlhu zhruba o šesť a pol miliardy. Pokles nezamestnanosti umožnil vláde ušetriť na príspevkoch pre nezamestnaných pol druha miliardy. Okrem toho vláda ešte počas roka zaplatila niektoré neplánované výdavky. Napríklad dodatočne išlo na investície Kia a Ford viac ako šesť miliárd korún, na intervenčné nákupy obilia a cukru dve miliardy a na dokončenie budovy SND pol miliardy. Deficit by bol ešte o 13 miliárd nižší, ak by vláda nepreviedla dividendy z FNM priamo do štátnych finančných aktív, z ktorých uhradila zostávajúci dlh ČSOB.

Ekonóm opozičného Smeru Igor Šulaj kritizuje, že koalícia napriek vlaňajšiemu pozitívnemu vývoju v rozpočte na tento rok nemala odvahu znížiť deficit radikálnejšie. Parlament v decembri schválil budúcoročný rozpočet so schodkom viac ako 50 miliárd korún. "Ak bol takýto vývoj štátneho rozpočtu, malo sa to zohľadniť aj v pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2006," povedal Šulaj. (ľja)