 Na májové rozhodnutie rakúskeho predsedníctva čakajú aj poľskí inštalatéri a sestričky, ktoré sa preslávili svojou reklamnou kampaňou vo Francúzsku. Z bilbordov upokojovali nespokojných Francúzov, že sa nechystajú dobyť ich pracovný trh. FOTO - REUTERS |
Európski toppolitici sa chystajú riešiť počas rakúskeho predsedníctva závažné témy - od eurorozpočtu cez Balkán až po euroústavu. Pre obyčajných ľudí z nových členských krajín však bude zaujímavé jediné rozhodnutie - či budú môcť bez problémov pracovať v ktoromkoľvek štáte únie. Ani dva roky po vstupe do únie si totiž občania ôsmich nových členských krajín (s výnimkou Cypru a Malty) nemôžu uplatniť jednu zo základných európskych slobôd a nájsť si prácu v únii bez pracovného povolenia.
V máji sa skončí prvé dvojročné obmedzenie pre voľný pohyb osôb za prácou. To znamená, že len v troch členských krajinách mohli zatiaľ Slováci či Česi pracovať bez pracovného povolenia. V máji sa má rozhodnúť, či sa obmedzenie predĺži na ďalšie tri roky. Nemecko a predsedajúce Rakúsko si pred rozšírením presadili maximálne sedemročné prechodné obdobie podľa formulky 2+3+2.
Už od septembra zbiera špeciálna komisia údaje, hlavne z Británie, Írska a Švédska, ktoré nováčikom svoje trhy otvorili. Prvé skúsenosti ukazujú, že nijaký masový prílev lacnej pracovnej sily sa nekonal. Naopak. Ich ekonomikám sa to oplatilo. Najmä na Britské ostrovy pricestovali desaťtisíce Poliakov, Slovákov či Litovčanov, ktorí zaplnili voľné miesta na stavbách, v hoteloch, reštauráciách a opatrovateľských službách. Nepotvrdili sa ani obavy, že by robotníci zneužívali štedré sociálne systémy.
Aj keby januárová správa eurokomisie nabádala na ukončenie prechodného obdobia, definitívne rozhodnutie leží na jednotlivých členských krajinách a tie sa väčšinou chcú pred nováčikmi chrániť.
Rovnako, ako to bolo pred rozšírením únie, aj tentoraz pôjde viac o politické než ekonomické rozhodnutie. Európski analytici tvrdia, že obmedzenie voľne sa zamestnať nemá "veľký vplyv na skutočnú migráciu z nových členských krajín" a vytvára skôr čierny trh práce. Rozhodnutia politikov obmedziť prístup na ich trhy práce považujú za reakciu na "obavy zo spomaľovania ekonomiky, vysokej nezamestnanosti a antiimigračných nálad".
Poľským inštalatérom a zdravotným sestričkám, ktorí sa stali symbolom obáv starej Európy z lacnej pracovnej sily z Východu, sa tak napriek úspešnej reklamnej kampani nepodarilo odbúrať predsudky starej Európy. Jej občania sú znechutení z nevýhod rozšírenia o desať nováčikov a obyvatelia z nových členských krajín sa hnevajú, že sú stále len občanmi druhej kategórie. Príliš veľa sa na tom nezmení ani po máji 2006.
Otvoria sa asi len Španieli a Fíni
Z 15 starých členských krajín otvorili svoje pracovné trhy len tri: Británia, Írsko a Švédsko. Z nových členských krajín túto možnosť využili tri: Maďarsko, Poľsko a Slovinsko.
FÍNSKO - zrejme otvorí pracovný trh v máji 2006. Inšpiruje ho pozitívny príklad Švédska, navyše krajine hrozí nedostatok pracovnej sily, silná povojnová generácia odchádza do dôchodku. Žiadaní sú stavbári, elektrikári, inštalatéri. Dopyt je aj po inžinieroch a hi-tech špecialistoch.
l l l
ŠPANIELSKO - ľavicová vláda je naklonená zrušeniu obmedzení. Pre Madrid robotníci zo strednej a východnej Európy nepredstavujú veľkú hrozbu. Ekonomika je v dobrom stave a krajina najmä cez leto potrebuje lacnú pracovnú silu pre turistický priemysel a poľnohospodárstvo.
l l l
HOLANDSKO - Haag si dal vypracovať štúdiu, podľa ktorej sa na jar rozhodne. Vláda podporuje zrušenie obmedzení, musí však prihliadať na postoj Francúzska a Nemecka. Každú krajinu budú prehodnocovať zvlášť. Slovensko by nemalo byť problematické, obavy sú najmä z Poliakov.
l l l
NEMECKO, FRANCÚZSKO, RAKÚSKO, BELGICKO - dali jasne najavo, že obmedzenia rušiť nebudú. Chcú využiť celé 7-ročné prechodné obdobie, ktoré ponúka prístupová zmluva (až do roku 2011). Berlín na to zaväzuje aj koaličná zmluva kresťanských a sociálnych demokratov. Vláda chce brániť pracovné miesta, Nemecko trápi päťmiliónová nezamestnanosť. (hug)
Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁ, hug
