V zamestnaní trávime približne tretinu svojho života. Požiadavky na výkonnosť, náročnosť práce, vzťahy s nadriadenými a kolegami a množstvo ďalších faktorov vytvárajú často v pracovnom prostredí napätie, ktoré sa často vystupňuje do konfliktov. Môžu sa vyhrotiť až tak, že sporiace sa strany sa rozhodnú hnať vec pred súd, aby dokázali na koho strane je "právo".

Existuje však aj iná cesta - alternatívne riešenie sporov. Dnes je najznámejším a najprístupnejším procesom mimosúdneho riešenia sporov mediácia.

"Je to proces, v ktorom neutrálny človek pomáha znepriateleným stranám nájsť vlastné riešenie ich problému," hovorí František Kutlík zo Slovenskej komory mediátorov. "Dôležité je, že mediátor nie je autoritou, ktorá spor rozhoduje, ani dohodu neformuluje. On sa zameriava na budovanie atmosféry, na vytváranie štruktúry rozhovoru, kladie otázky, kým sa názory oboch strán zrozumiteľne nesformulujú a kým sa zo súperiacich strán nestanú strany spolupracujúce. Mediácia teda nevyužíva tradičné riešenia, ako rozhodnutie autorít a využitie nátlaku, ale verí v racionálne ovládanie konfliktu, v schopnosť prebrať zodpovednosť za následky."

Mediácia sa dá použiť všade tam, kde účastníkom ide skôr o dohodu, ktorá by vyhovovala obom, ako o nastolenie vlády paragrafov. Podľa odborníkov sa mediáciou riešia vo svete aj mnohé pracovnoprávne konflikty, za účasti mediátora môžu napríklad prebiehať aj rokovania o kolektívnych zmluvách medzi zamestnávateľom a zamestnancami.

U nás sa mediácia zatiaľ príliš nepoužíva, hoci príslušné právne normy už platia. Dôvod? Sudcovia si na tento nový inštitút nevedia zvyknúť. Pritom by mali účastníkov sporov na možnosť využitia mediácie upozorňovať. Znesvárené strany by mali byť upozornené aj na to, že ak doriešia svoj spor dohodou, vráti sa im 30 - 90 percent súdnych poplatkov - finančná stránka veci bude určite zaujímavá najmä po avizovanom zdvihnutí poplatkov.

Odborníci si však myslia, že mediácia sa bude u nás udomácňovať dlho - jednak pre slabú informovanosť verejnosti a pre veľkú zotrvačnosť v myslení. Napríklad podľa podnikateľov patria k najväčším bariéram v podnikaní u nás funkčnosť súdnictva a vymáhateľnosť práva. V prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska však uviedlo až 21 percent podnikateľov, že o mediácii nemajú žiadne informácie a hoci 61 percent z nich nejaké informácie malo, nepovažovali ich za dostatočne použiteľné.

MONA GÁLIKOVÁ

7 krát o mediácii* Mediácia patrí k alterantívnym prístupom riešenia konfliktov - to znamená, že nevyužíva nátlak ale dohodu. V takejto pozícii sa objavila začiatkom sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia v Spojených štátoch. Nebola vytvorená ako teoretický koncept, vznikla spontánne. Mediácia však nie je až takou horúcou novinkou - zvládanie sporov neutrálnym sprostredkovateľom používali veľmi často už v konfuciánskej Číne a v Japonsku.

* Mediácia je dobrovoľný, dôverný proces, v ktorom neutrálna osoba (mediátor) pomáha sporiacim sa stranám dohodnúť sa a urovnať spor.

* Mediácia je najčastejšie používanou formou mimosúdneho riešenia sporov v mnohých krajinách - v Európe, USA, aj v Austrálii

* Mediáciu možno použiť vtedy, ak

* sú proti sebe stojace strany ešte ochotné spolu komunikovať

* majú obe strany záujem riešiť konflikt

* majú obe strany pocit zodpovednosti za to, že konflikt vznikol

* Mediácia sa dá využiť kedykoľvek. S jej pomocou môžeme predísť súdnemu sporu, ale môžme ju použiť na vyriešenie sporu alebo aspoň na vyjasnenie požiadaviek aj pred súdnym sporom, alebo súčasne s ním

* Mediácia nemá žiadny účinok na postavenie strán v súdnom spore, ak pri tomto pokuse o urovnanie sporu mimosúdnou cestou neuspejú

* Mediáciou možno riešiť napríklad konflikty domáce (partnerské, súrodenecké, so spolubývajúcim), komerčné (medzi obchodnými partnermi, vnútropodnikové), komunitné (susedské, občianske, vnútri spoločenstva), zamestnanecké (vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, konflikty medzi členmi pracovného tímu, problémy v komunikácii medzi vedením a zamestnanca, rokovania o kolektívnej zmluve), oblasť autorských práv (konflikty medzi autormi alebo spoluautormi diela, konflikty medzi autormi a médiami, majetkové spory týkajúce sa porušenia autorských práv), konflikty vo verejnej sfére

Priebeh mediácie

* mediátor vyzve strany, aby predniesli svoje stanoviská a pomenovali problémy a vyslovili svoje záujmy,

* každá strana sa vysloví k sporu ( tieto stretnutia môžu prebiehať aj oddelene)

* mediátor vytvorí čo najneutrálnejšie prostredie, v ktorom pomáha stranám konfliktu vyšpecifikovať problémy, ktoré je potrebné vyriešiť a vedie strany konfliktu k tomu aby na základe kompromisov dospeli k dohode

* mediátor spíše dohodu, ktorá vyhovuje všetkým sporiacim sa stranám

Top manažér mediátoromTop manažér veľkého podniku zistil, že dvaja jeho podriadení sú rozhádaní. Vedúci skladu odmieta komunikovať s vedúcim výrobnej jednotky, ktorá je na dodávkach zo skladu priamo závislá. Vzniklo medzi nimi veľké napätie a ich prudké výmeny názorov viedli k viacerým kritickým situáciám.

Manažér si zavolal oboch vedúcich. Vysvetlil im, že jeho cieľom nie je vytvoriť medzi nimi priateľský vzťah, ale dosiahnuť stav, keď budú obaja schopní spolupracovať tak, aby nedochádzalo k problémom vo výrobe. Pravidlá rozhovoru boli veľmi stručné - vedúci budú hovoriť prostredníctvom top manažéra, keď hovorí jedna strana, druhá sa zdrží komentára.

Po analýze problému sa manažér v roli mediátora zameral na hľadanie riešení, ktoré boli prijateľné pre obe strany.

Stretnutie s top manažérom sa ešte dvakrát zopakovalo a napokon sa situácia urovnala natoľko, že obe strany dokázali primerane spolupracovať.

Dá sa dohodnúť aj bez súduVäčšia firma vyslala svojho pracovníka na dlhodobý pracovný pobyt do zahraničia. Spočiatku boli jeho výsledky veľmi dobré, neskôr však začali stúpať náklady pracovníka. Po ôsmych mesiacoch firemná kontrola zistila, že pracovník veľkolepo hostil potenciálnych zákazníkov, vykazoval falošné účty, míňal peniaze podniku aj na osobné účely. Pracovník bol prepustený. On sa však obrátil na súd a hrozilo občiansko-právne konanie. Firma potom oslovila nezávislú mediačnú agentúru. Po niekoľkých mediačných stretnutiach, ktoré sa odohrávali oddelene firma a pracovník uzatvorili dohodu.

Pracovník stiahol žalobu a firma bola ochotná uhradiť pracovníkovi čiastočné odstupné.

Firma si ušetrila súdne trovy a neutrpela jej povesť.

Boj silných osobností v tímeV rámci jedného pracovného tímu vznikol konflikt a bolo veľmi ťažké identifikovať jeho zdroj. Po analýze nestranného odborníka sa ukázalo, že problém vznikol zo súperenia dvoch pracovníkov. Obaja mali silný vplyv na časť tímu a nakoľko vedúci tímu uprednostňoval skôr odovzdaný štýl vedenia, obaja aktéri sa snažili presadiť sa oproti druhej strane. Tím tvorili špičkoví odborníci, firma mala záujem o všetkých z nich, nevyhnutné však bolo, aby všetci začali spolupracovať. Nasledovalo niekoľko mediačných stretnutí. Pretože medzi protagonistami bola značná nedôvera, v dohode boli jasne vymedzené aj kroky, ktoré budú nasledovať ak sa dohoda nebude realizovať. Niekoľkokrát došlo k opakovanému stretnutiu, nakoniec si však obaja našli pre každého z nich prijateľný spôsob komunikácie.

Zdroj: ARK, prvá mediačná spoločnosť

Súdny proces+ rozhodnutie je v súlade s právnymi predpismi

+ rozhodnutie súdu je záväzné pre obe strany a je mož-né vynútiť ho

- časovo náročný proces (na výsledok súdneho rozhodnutia môžu sporiace sa strany čakať niekoľko mesiacov aj rokov a až do rozhodnutia súdu je ich situácia neistá)

- vysoké náklady (poplatky za advokáta, súdne trovy)

- vysoká miera formálnosti a tento fakt spolu prostredím môže pôsobiť na účastníkov stresujúco

- dôležité nie sú názory ani záujmy sporiacich sa strán, ale iba dôkazy

- zverejnenie súkromných záležitostí a vzťahov

- výsledok nezávislý od vôle zúčastnených strán

Mediácia+ neformálny priebeh, dôvernosť

+ zameranie na vyriešenie konfliktu a nie na právne aspekty problému

+ zmäkčuje negatívne pocity a zlepšuje vzťahy medzi sporiacimi sa stranami

+ rýchlejšie dosiahnutie výsledku

+ nižšia finančná náročnosť

+ možnosť ovplyvňovať priebeh aj výsledok sporu

- ak nie je dohoda spísaná v notárskej zápisnici, nie je právne vynútiteľná

- každá zo strán môže kedykoľvek prestať spolupracovať

Ďalšie informácie môžete získať na stránke

ministerstva spravodlivosti www.justice.gov.sk

Mediácia vo svete a u nás

Mediácia k nám prišla z krajín, kde vládne anglosaské právo. Štátu EU nemajú podrobné predpisy o mediácii, vo väčšine krajín upravujú mimosúdne riešenie sporov všeobecné právne predpisy. V jednotlivých krajinách pritom o mediácii verejné inštitúcie informujú, alebo ju dokonca odporúčajú, v niektorých prípadoch ju dokonca nariaďujú.

Slovensko

* Zákon o mediácii (č. 420/2004) je na Slovensku platný od 1. 9. 2004,

* Od 1. 1. 2005 začal prebiehať na piatich vybraných súdoch na Slovensku "Pilotný projekt mediácie" - jeho zmyslom je vysvetľovanie pojmu, odporúčanie a poradenstvo pre riešenie sporov touto cestou,

* Začiatkom februára 2005 udelilo ministerstvo spravodlivosti licencie prvým profesionálnym mediátorom a zapísalo do zoz-namu prvé mediačné centrum - BB Consenzus,

Holandsko

* Počas pilotného projektu bolo mediovaných 2200 prípadov

* Z toho 61 percent mediácií dos-pelo k dohode

* Mediácia trvala priemerne 6,3 hodiny, počas približne 95-dňového obdobia

* Strany boli spokojné a uviedli, že v budúcnosti by tiež zvolili na urovnanie sporu mediáciu

* Po 3 mesiacoch boli mediačné dohody úplne splnené v 66 percentách prípadov a čiastočne v 22 percentách.

Slovinsko

* Po pilotných projektoch v roku 2002 sa doplnil občiansky súdny poriadok a súd navrhuje stranám pokus o mediáciu štandardným listom s priloženou vysvetľovacou brožúrou.

* Miera úspešnosti mediácie v občianskoprávnych prípadoch je 52 percent, v rodinných prípadoch 70 percent a v obchodných 42 percent.

* Až 90 percent účastníkov vyhlásilo, že proces im ušetril čas a peniaze

* V prípade dosiahnutia dohody (urovnania sporu) si strany vyberú formu dohody (zmluva alebo záväzné a vykonateľné súdne nariadenie) a sú oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Francúzsko

* Občianskoprávna mediácia a jej začlenenie do súdneho procesu sa tu uznáva od roku 1995

* Na tomto základe môže sudca v ktorejkoľvek fáze civilného konania so súhlasom účastníkov menovať mediátora, "aby vypočul strany a porovnal ich pohľady na vec s cieľom nájsť riešenie sporu v ktorom stoja proti sebe".

* Súdy považujú účasť mediátora za impulz, ktorý poľudšťuje súdne konanie a snaží sa nachádzať riešenie skôr v oblasti slušnosti a dobrých mravov ako v oblasti paragrafov.

Nórsko

* Tu má mediácia vyše dvestoročnú tradíciu s akcentom na starostlivosť o maloletých