BRATISLAVA – Lekári sú pobúrení novými pravidlami, ktoré znižujú ich mzdu o niekoľko tisíc korún mesačne. O peniaze ich oberá reštriktívny cenový výmer ministerstva financií, nedostatočné platby zdravotných poisťovní, ale aj zmena odmeňovania za pohotovostné a nadčasové služby, ktorú pripravilo ministerstva zdravotníctva. Lekári zmenu, ktorú ministerstvo pripravilo na základe nového Zákonníka práce a nového zákona o verejnej službe, považujú za kontraproduktívnu.
Lekár s jednou atestáciou a mnohoročnou praxou takto príde o 3- až 4-tisíc korún, starší skúsení odborníci s viacerými atestáciami o viac ako 5-tisíc korún mesačne.
„Je pravda, že príjmy za nadčasy sa znížia, ale tarifné platy alebo osobné príplatky znížené nebudú. Ak sa manažment zdravotníckeho zariadenia začne správať racionálne a bude dôsledne sledovať finančné náklady, tak z ušetrených peňazí dokáže zaplatiť toho, kto pracuje, a nie toho, kto je práve v službe, prípadne im ostane viac na osobné príplatky. Doteraz dostávali lekári za rôzne výkony rovnaké platby,“ tvrdí hovorca ministerstva Martin Urmanič.
Každá služba lekára nad rámec jeho riadneho pracovného času sa rozdeľuje na pohotovosť a prácu nadčas. Tieto sú platené odlišne. Za pohotovosť dostane lekár 50 percent a za víkend alebo štátny sviatok 100 percent svojej tabuľkovej mzdy. Za prácu nadčas dostáva príplatky vo výške 30 až 60 percent k normálnemu tabuľkovému platu. To znamená, že práca nadčas je platená výrazne lepšie ako pohotovosť. Princíp znížených miezd spočíva v zmene pomeru medzi týmito dvoma kategóriami.
Kým doteraz tvorila polovicu služby pohotovosť a ďalšiu polovicu práca nadčas, po novom bude práca nadčas iba jedna tretina a zvyšné dve budú klasifikované ako pohotovosť. Pod pohotovosťou sa pritom rozumie iba čakanie na výkon a prácou nadčas výkon samotný. Vychádza sa z toho, že žiadny lekár nepracuje aktívne (nevyšetruje či neoperuje) počas celej pohotovostnej služby. Zjednodušene povedané, počíta sa s tým, že lekár pracuje iba tretinu služby a zvyšok prespí.
„To je nezmysel. Takto administratívne určený čas práce a čas čakania nemôže popísať skutočnú námahu lekára. Mnohí sú volaní k prípadom aj päť- či viackrát za noc. Vyplýva z toho iba to, že ministerstvo rozdelilo rovnaký čas iným spôsobom. Tým vykazuje nižšiu pracovnú vyťaženosť, v skutočnosti lekári pracujú rovnako. Jediným rozdielom je to, že dostanú menej peňazí,“ tvrdí gynekologička Jana Langová.
V najväčšej bratislavskej nemocnici v Ružinove už pred časom „skrátili“ výdavky za pohotovostné služby – aby mali peniaze na zvyšovanie tarifných miezd zdravotníkov. Tie mali vzrásť od polovice minulého roka o 40 percent, ale ani po radikálnom krátení nadčasov sa nezvýšili o viac ako 20 percent.
Od 1. januára tohto roku komplikuje situáciu aj menej peňazí zo zdravotných poisťovní. „Ministerstvo zdravotníctva nám nedalo na zvýšenie miezd ani korunu, a preto sme siahli na osobné ohodnotenia a krátenia nadčasov. Je to účelové riešenie na hrane zákona. Verím, že dočasné,“ hovorí doktorka Katarína Sedláková z ružinovskej nemocnice.
TOMÁŠ KUČA
