Čína si totiž stále zachováva systém kontroly sťahovania obyvateľstva z vidieka do miest prijatý v 50. rokoch. Vysoký predstaviteľ ministerstva verejnej bezpečnosti Pao Suej-siej, ktorého citoval China Daily, povedal, že systém bude postupne zmierňovaný, ale nebude zrušený, ako nedávno naznačovali čínske oznamovacie prostriedky. Podľa niektorých odhadov pritom až 130 miliónov ľudí - 10 percent obyvateľov Číny - žije na mieste, na ktorom nie sú oficiálne zaregistrovaní.

Ako to v Číne vyzerá, keď sa mladý človek vyberie na skusy? Na cesty sa vydávajú Číňania z chudobných centrálnych oblastí a mieria za bohatstvom a prosperitou. Tieto západné hodnoty reprezentujú bohaté mestá na pobreží, napríklad Šanghaj. Tamojšie úrady odhadujú počet migrantov na 3,8 milióna. Nájsť prácu nie je problém - na stavbe alebo v niektorej z mnohých tovární. Predovšetkým vďaka týmto ľuďom sa Čína stala veľmocou napríklad vo výrobe topánok.

Peking v roku 1951 zaviedol systém, ktorý nariaďuje zachovanie stáleho bydliska od narodenia do smrti, čo malo zabrániť hromadnému exodu obyvateľov do veľkých miest. Pao povedal, že táto metóda svoj účel splnila a že zostane základom administratívy.

V posledných rokoch však úrady nad dodržiavaním tohto zákona zatvárali oči, pretože v mestách vzniklo množstvo pracovných príležitostí. Napriek tomu, že sa vidieckym ľuďom v mestách darí, je pre nich problémom založiť si rodinu. Nelegálni migranti nemajú nárok na štátne byty, bez dokumentov nemôžu poslať deti do štátnych škôl. Je to ideálne prostredie na korupciu a čierny trh s povoleniami. Dokument legalizujúci pobyt v Pekingu stojí 12-tisíc dolárov. Podľa mesačníka Migrant News v hlavnom meste miestne orgány zatvorili päťdesiat súkromných škôl, do ktorých chodili prevažne deti migrantov.

Čínska tlač v minulých dňoch začala špekulovať o zrušení zákazu sťahovania ľudí z vidieka, kde žije osemdesiat percent Číňanov. Oficiálne štatistiky hovoria, že na vidieku je nadbytočných 150 miliónov pracovníkov. Napriek tomu sa úrady zdráhajú zákaz sťahovania zrušiť, pretože sa obávajú, že by v mestách zavládol chaos.

Organizácie na ochranu ľudských práv tvrdia, že systém spraví z čínskych vidiečanov obyvateľov druhej kategórie. V mestách sa môžu usadiť zatiaľ len tí, ktorí získajú stálu prácu a povolenie vidieckych úradov. Slobodne sa nemôžu sťahovať ani obyvatelia miest, keď sa rozhodnú presťahovať do iného mesta.

Nová kniha Čína pri Žltej rieke upozorňuje na prehlbovanie sociálnych a ekonomických rozdielov medzi pobrežím a vnútrozemím. „Pobrežné oblasti sa sústreďujú na modernosť, zatiaľ čo ostatné časti na tradíciu,“ tvrdí autor Cao-Jin-king.

(mch)