Hlavnou postavou slávnostného otvorenia akcie, ktorá sa s množstvom rumu, salsy a jemného tabakového dymu začala v pondelok v pevnosti zo 16. storočia, bol 84-ročný Francisco Robaina považovaný za najlepšieho kubánskeho pestovateľa tabaku.

Pri vedľajšom stole bafkal z cigary syn Fidela Castra, zdrobneninou premenovaný na Fidelita. Robaina, na ktorého počesť pred piatimi rokmi vytvorili značku Vegas Robaina, tvrdil, že posledná úroda bola mimoriadne kvalitná a že listy, ktoré tvoria vrchnú vrstvu cigár, sú najlepšie za posledné roky.

Účastníci festivalu budú môcť vyskúšať nové značky, navštíviť tabakové plantáže a továrne na výrobu cigár. A tiež sa - za 400 dolárov na osobu - zúčastniť na večeri, na ktorú má rovnako ako v predchádzajúcich rokoch prísť Fidel Castro.

Kuba tvrdí, že jej cigary sú najlepšie na svete. V každom prípade sú jedny z najdrahších. Škatuľka 25 cigár Cohíba napríklad stojí 383 dolárov. Takýto luxus si na Kube nemôže dovoliť nikto okrem komunistickej „verchušky“. Zvyšok národa dostáva mesačný prídel štyri cigary, údajne pochybnej kvality. Lepšie sú na tom ešte zamestnanci tabakových podnikov, ako je napríklad Partagás v centre Havany. Oni však svoje zamestnanecké prídely nevyfajčia. Radšej ich predajú turistom, keďže aj pre väčšinu zahraničných návštevníkov sú ceny cigár až nekresťansky vysoké.

Vyslúžilý šofér Francisco Rodríguez sa však nesťažuje. „Stojí jedno peso (asi päť amerických centov) a je dobrá,“ hodnotí cigaru, z ktorej poťahuje. Kubánskemu tabakovému priemyslu sa darí aj napriek tomu, že už dávno prišiel o jedného tradičného zákazníka - Fidela Castra, ktorého bolo nemožné vidieť bez cigary. Fajčiť prestal v roku 1986, a ako potvrdzuje jeho starší brat Ramón, odvtedy si nezapálil. „Ale ja som neprestal,“ naoko sa sťažuje sedemdesiatsedemročný Ramón Castro a dodáva, že fajčiť cigary sa naučil od otca, keď mal pätnásť rokov. „Už som sa toho zlozvyku nezbavil.“

(čtk, taa)