BRATISLAVA - Niektorí veriaci môžu byť na Slovensku diskriminovaní pre spôsob, akým sa u nás upravuje registrácia cirkví a náboženských spoločností. Upozorňuje na to skupina nezávislých právnych expertov, ktorá pôsobí pri Európskej komisii. Spomenula to v poslednej analýze pripravenej zmluvy s Vatikánom o výhrade svedomia.

Na možnú diskrimináciu upozornili experti už aj v poslednej z každoročných správ o stave základných ľudských práv v členských krajinách Európskej únie.

Slovenský zákon z roku 1991 umožňuje registrovať iba takú cirkev, ktorá preukáže, že ju podporuje 20-tisíc dospelých občanov. Zákon však už v tom istom roku priamo vymenoval 14 registrovaných cirkví, hoci podmienku 20-tisíc stúpencov vtedy splniť nemuseli.

Právni experti upozorňujú, že podľa posledného sčítania 10 registrovaných cirkví takúto podmienku dodnes nespĺňa. Vtedy získali registráciu len preto, lebo v tom čase už vyvíjali činnosť na Slovensku a mali štátny súhlas.

Malé cirkvi uznávajú, že hranica na registrovanie je vysoká. "Je to diskriminačné, ja by som bol za slobodu, nech si cirkev založí, kto chce, ak nájde podporovateľov," povedal tajomník Cirkvi bratskej Štefan Markuš. "Hranica 20-tisíc je vysoké číslo," myslí si aj Pavel Procházka, predseda Evanjelickej cirkvi metodistickej.

Spor o protiústavnosti slovenského zákona o registrácii cirkví rieši aj Ústavný súd, podnet mu poslal už minulý rok v júni generálny prokurátor. Kancelária predsedu Ústavného súdu včera SME informovala, že sudcovia podnet prijali v marci. Odvtedy sa ním však nezaoberali.

Riaditeľka Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví Michaela Moravčíková hovorí, že "početný cenzus súvisí s historickým vývojom na našom území, religiózno-demokratickou situáciou a v neposlednom rade aj s prispievaním na činnosť registrovaných cirkví zo štátneho rozpočtu".

Cenzus, teda potrebný počet veriacich, majú aj iné krajiny, nebýva však taký vysoký. Moravčíková hovorí, že "z ekonomického a bezpečnostného hľadiska nie je jednoduché tento cenzus zrušiť". Problémom sa však zaoberajú a hľadá sa "optimálne riešenie", aby právny štatút mohli dostať aj tie cirkvi, "ktorým súčasný stav neumožňuje plne realizovať náboženské potreby ich veriacich".

Ekonomický problém spočíva v tom, že štát na registrované cirkvi prispieva, v roku 2004 získali z rozpočtu štátu 687 miliónov. Príspevok si zo 16 registrovaných cirkví nenárokujú z vieroučných dôvodov iba štyri - Jehovovi svedkovia, adventisti siedmeho dňa, Kresťanské zbory a Novoapoštolská cirkev. (haj)

Počet veriacich

(Zdroj: Štatist. úrad, sčítanie 2001, zoradené podľa poradia)

Príklady registrovania cirkví v Európe

Česko

Na získanie právnej subjektivity cirkvi stačí 300 podpisov, 10-tisíc podpisov treba na získanie ďalších práv.

Dánsko

Národnou cirkvou na základe ústavy je Evanjelicko-luteránska cirkev, ostatné pôsobia ako nezávislé súkromné inštitúcie. Pre právoplatnosť aktov, ako napríklad uzatváranie manželstva, potrebujú uznanie kráľovským výnosom, stačí však preukázať, že skutočne ide o cirkev.

Nemecko

Cirkvi sa nemusia registrovať, ale robia to, aby boli oslobodené od dane. Väčšinou sa organizujú vo forme spolkov, na založenie stačí sedem členov, môže ísť aj o cudzincov.

Grécko

Oficiálnym náboženstvom je pravoslávie, nepravoslávni veriaci sa združujú v spolkoch. Ak si chcú založiť modlitebňu, musia žiadať o povolenie miestneho pravoslávneho metropolitu, jeho stanovisko býva negatívne. Spoločnosti sa však môžu odvolať na štátnu radu, ktorá väčšinou zaujme kladné stanovisko.

Taliansko

Založiť si možno akúkoľvek skupinu s náboženskými cieľmi, bez žiadosti o povolenie či registráciu. Ide o podobný systém, ako pri politických stranách.

Veľká Británia

Anglikánska cirkev je štátna, neexistuje zoznam uznaných cirkví, len zoznam bohoslužobných priestorov. Takéto priestory chcela zapísať aj Scientologická cirkev, ale súd zápis neuznal, pretože za taký priestor sa považuje miesto zhromaždenia ľudí, ktorí uctievajú Boha alebo božstvo, nie priestor na výučbu svetskej filozofie.

Holandsko

Cirkvi sú právnickymi osobami, neexistujú špeciálne podmienky na ich uznanie.

Poľsko a Maďarsko

Žiadosť o zápis do registra cirkví musí podať najmenej 100 občanov.

Rumunsko

Na registráciu treba ešte vyšší počet podporovateľov ako v prípade Slovenska, až 100-tisíc. Od roku 1990 nebola v Rumunsku registrovaná nijaká nová cirkev.

(Zdroj: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví)