V lete 2003 sa predviedol ako brilantný vyjednávač. Po šiestich mesiacoch tvrdých rokovaní dostal na slobodu deväť nemeckých turistov, ktorých zajali na Sahare. Teraz je obeťou únosu on sám.

Bývalý štátny tajomník nemeckého ministerstva zahraničných vecí Jürgen Chrobog sa s manželkou a troma dospelými synmi vybral do Jemenu osláviť Vianoce. Od stredy ho zadržiavajú únoscovia. Život bývalého diplomata a jeho rodiny chcú vymeniť za prepustenie piatich väznených príslušníkov ich kmeňa.

Rešpektovaný penzionovaný diplomat sa ocitol na druhej strane barikády. Ministerstvo zahraničných vecí zriadilo krízový štáb a riadi sa skúsenosťami, ktoré za dlhé roky diplomatickej služby nazbieral práve Chrobog. Tak ako kedysi Chrobog zapojili aj oni do vyjednávania miestnu vládu a dúfajú v rýchly a nenásilný koniec.

Na opačnom póle sa ocitol aj v diskusii o tom, kde sa začína zodpovednosť turistov a kto by mal náklady za ich oslobodzovanie hradiť. Ešte donedávna to bol Chrobog, kto nezodpovedné dobrodružstvá nemeckých občanov odsudzoval a podporoval ich finančnú spoluúčasť na oslobodzovacích akciách. Povedal to deviatim Nemcom, ktorých v lete 2003 oslobodil a naznačil to aj v prípade nemeckej archeologičky Susanne Osthoffovej, prvej Nemky, ktorú koncom novembra uniesli v Iraku.

Kto sa vydáva do nebezpečenstva, musí počítať s rizikom, povedal na jej adresu. "Od štátu sa stále čakajú akési záruky, ale zázraky ovplyvniť nevieme," dodal doslova.

Únosy nemeckých turistov či občanov nie sú zriedkavosťou. Alžírsko, Egypt, Filipíny, naposledy Irak a Jemen. Stúpenci finančnej spoluúčasti na oslobodzovacích akciách argumentujú tým, že turisti neuposlúchli varovanie ministerstva zahraničných vecí a cestovali do málo bezpečných krajín na vlastné riziko. Mali by preto platiť. Odporcovia namietajú, že žiadať po obrovskej psychickej traume obete a príbuzných ešte aj o peniaze je príliš tvrdé. A hlavne: napríklad aj Jemen, kde už turistov z Nemecka uniesli niekoľkokrát, ministerstvo zahraničných vecí na svojej internetovej stránke neuvádza ako rizikovú krajinu, kde by sa nemalo cestovať.

V prípade Osthoffovej išlo pritom o netypický únos. V Iraku žila desať rokov a ako humanitárna pracovníčka pomáhala Iračanom, dokonca vraj prestúpila na islam. Nemecko nemá v Iraku jednotky a jeho bývalá vláda patrila medzi ostrých kritikov vojny v Iraku.

Napriek tomu Nemku uniesli a tri týždne ju väznili. Krátko potom, čo sa dostala na slobodu, vraj vyhlásila, že sa chce do Iraku vrátiť. Ohlas bol okamžitý. A zapojil sa aj Chrobog.

Teraz sa v rovnakej situácii ocitol spolu so svojou rodinou. O rizikách pobytu v Jemene musel vedieť, a predsa sa tam vydal. Je pravda, že tam šiel na pozvanie jemenského veľvyslanca v Nemecku a sprevádzala ho ochranka. Za posledné týždne tam ale uniesli niekoľko Rakúšanov a Švajčiarov.

Vyjednávač sa ocitol v úlohe rukojemníka a po návrate bude musieť možno odpovedať na otázku, kto by mal náklady za jeho oslobodenie uhradiť.