FOTO

Politika nie je v živote všetkým, ani tým najpodstatnejším. No platí aj stará skúsenosť, že ak sa nebudete starať o politiku, bude sa politika starať o vás. Kniha amerických autorov má ambíciu poskytnúť širšej čitateľskej obci základné informácie o štruktúre a formálnych pravidlách uplatňovania politickej moci, ale aj o jej problémoch prakticky vo všetkých samostatných štátoch sveta.

V knihe sú encyklopedicky uchopené informácie o každej zo 193 krajín. Predchádza im väčšia kapitola venovaná globálnym súvislostiam politickej moci na medzinárodnej aj vnútroštátnej úrovni. Bez globálnych dimenzií politiky 20. storočia vo sfére svetovej ekonomiky, medzinárodného práva a bezpečnosti, či medzinárodných organizácií, by totiž nenastal proces, ktorý najmä od konca druhej svetovej vojny môžeme - pri všetkom zjednodušení - charakterizovať ako demokratizácia vládnutia vo svete.

Na každú krajinu majú autori aspoň jednu stranu väčšieho formátu. Sústredia sa na základné informácie o štruktúre politickej moci a o politickom vývine v 20. storočí.

Tieto informácie sú doplnené ďalšími údajmi o krajine, počnúc jej veľkosťou a končiac štruktúrou médií. Nechýbajú údaje o náboženskom a etnickom zložení obyvateľstva, čo v politickom živote nejednej krajiny hrá značnú rolu.

Menej zorientovanému čitateľovi slúži mapka s vyznačeným hlavným mestom, situovanie krajiny, ako aj podoba štátneho znaku.

Čo pri tomto type encyklopedických publikácii vzbudzuje rozpaky, nie sú zhromaždené a prehľadne usporiadané fakty, ale ich hodnotenia. Vidno to už na rozdelení krajín podľa systémov vládnutia. Pre demokrata žije svet podľa tejto knihy v šťastnej ére, lebo zo 193 krajín patrí 157 pod demokratickú moc. To však platí, ak za hlavné kritérium prijmeme najmä formálne znaky režimu, a nie samotný výkon moci.

Tak sa v kategórii parlamentnej demokracie ocitá Holandsko či Fínsko, ale aj Šalamúnove ostrovy s "vysoko centralizovanou vládou" a "slabým straníckym systémom", čo platí aj o mnohých ďalších krajinách z tzv. tretieho sveta. Ani rozdelenie prezidentského systému vlády na "prezidentské demokracie" (USA, Argentína, Mexiko, ale aj Uzbekistan, Kirgizsko) a "prezidentské režimy" (Bielorusko, Turkménsko či Džibutsko) nepotlačí otázku, prečo sa diktatúry a autoritatívne režimy ocitli vo veľmi široko ponímanej kategórii "demokratická moc".

Sporné charakteristiky sa objavujú aj pri niektorých politických osobnostiach. Napríklad vodcu bývalej komunistickej Juhoslávie J. B. Tita sotva možno charakterizovať ako predstaviteľa militarizmu.

Našťastie, formálne a vari aj sporné politologické členenie krajín je často korigované textom, ktorý ich vecne charakterizuje. Spolu s množstvom údajov, v slovenskom vydaní spresnených a doplnených, môže kniha poslúžiť všetkým, ktorí majú o politiku záujem a nezužujú ju na krajinu medzi riekami Moravou a Uhom.

Autor: MILAN ZEMKO(Autor je historik)