Bohumil Hanzel bol v najvyššom vedení opozičného Smeru. Teraz je len radový poslanec. V parlamente si už zvykli, že niekedy hlasuje inak ako ostatní poslanci Smeru. Podporil Zajacovu zdravotnícku reformu a prednedávnom aj zákon o štátnom rozpočte. V Smere niekedy akoby už strácali nervy, čo s Hanzelom urobiť. Šéf strany Robert Fico zatiaľ tento problém nekomentuje a zvyčajne odpovie, že téma tlačovky je iná.

Z politikov si Hanzel váži Alexandra Dubčeka. Aktívnych politikov hodnotiť nechce. Má však dobré vzťahy napríklad s poslancom HZDS Tiborom Mikušom, naopak, do oka si nepadol s podpredsedníčkou Smeru Monikou Beňovou. Hanzel svoj pobyt v parlamente dokumentuje častým fotografovaním. Hovorí, že má veľa všelijakých zábavných obrázkov. Na konci volebného obdobia plánuje, že fotografie napáli na CD a daruje ich kolegom poslancom. Hovorili sme s poslancom BOHUMILOM HANZELOM.

Za socializmu ste emigrovali do Švédska, podpísali ste Chartu 77. Vraj ste chceli ísť bojovať aj do Vietnamu.

Už v roku 1968 som sa prihlásil do armády proti Rusom. Keď som bol na vojenčine v 70. rokoch, hlásil som sa ako dobrovoľník do Vietnamu. V roku 1977 som bol stíhaný, nakoniec sa to skončilo po dvoch rokoch mojím vysťahovaním. Dostal som pasy pre mňa a dve malé deti a odišli sme do Švédska cez Rakúsko. Dokonca ani do Ameriky ma nezobrali, keď sme sa pokúšali získať americké víza. Pravdovravne som totiž povedal, že som v roku 1967 vstúpil do komunistickej strany.

Vo Vietname ste sa chceli pridať na stranu Američanov?

Nie, na stranu Vietnamcov. Som proti akémukoľvek násiliu.

Do politiky ste vstupovali ako bohatý človek. Je pravda, že vaše firmy majú obrat okolo miliardy korún?

Bolo také obdobie. Teraz som akcie niektorých firiem predal, takže už sa to zmenšilo. Firmy, kde mám podiely, majú obrat vyše pol miliardy.

V akých oblastiach podnikajú?

Jedna v reklamnej a v bankovej technike. Postavil som dve fabriky, ktoré robia elektrotechnickú výrobu. Založil som novú tlačiareň pred piatimi rokmi. Robí publikácie o umení.

Získala niektorá za ten čas, čo ste v politike, aj štátnu zákazku?

Nie takú významnú, aby som si to pamätal.

Správate sa vo svojich firmách ako sociálny demokrat? Ako hovorí váš stranícky šéf, že tam nerobia iba za 8- až 9-tisícové platy?

Myslím si, že materská firma Q - EX nesie všetky znaky švédskych firiem. Ide o všelijaké nadštandardné vzťahy so zamestnancami, tykanie si, informácie pre všetkých zamestnancov. Kuriozita je, že máme ako firma aj vlastný kabaret, kde účinkujem aj ja s manželkou a moja bývalá kapela.

Aj by ste povedali koľko v priemere zarábajú?

Neviem to povedať, ale určite majú nadštandardné platy.

Na počiatku sa Smer chcel vydať treťou cestou. Teraz sa profiluje ako sociálnodemokratická strana. Splnili sa vaše očakávania v Smere?

Chcel som prispieť tým, čo som videl vo Švédsku. Môžem povedať, že sa mi z toho nič nepodarilo. Som sklamaný.

Vaše hlasovania v parlamente sa líšili od pozície opozičného poslanca. Necítite sa skôr ako nezávislý poslanec?

Nie som člen stáda, ktoré ide tam, kde zabočí vedúci jedinec. V určitých veciach nie som ochotný robiť saltá.

V septembri ste boli proti blokovaniu parlamentu, podporili ste ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií, vlani ste podporili šesticu reformných zdravotníckych zákonov. Nie je toto skôr vizitka vládneho poslanca?

Myslíte? Sám som v Smere navrhoval všetky tie poplatky v zdravotníctve. Sú aj vo Švédsku a túto krajinu nikto nespochybní, že je sociálnodemokratická. Je to správna vec, ľudia si musia čosi vážiť. A hlasovanie za zrušenie amnestií? Čo to má s pravicou spoločné? To je môj názor, že by sa mali tie kauzy riadne vyšetriť.

Naposledy ste s koalíciou hlasovali o zákone o štátnom rozpočte. Vôbec po prvý raz sa stalo, že poslanec opozície vedome podporil rozpočet. Prečo ste tak urobili?

Lebo som presvedčený, že je dobrý. Stačí sa pozrieť, ako ide republika. Všetky parametre sú u nás výrazne lepšie a zlepšujú sa.

Zatiaľ jediný trest pre vás bolo to, že ste sám odišli z predsedníctva Smeru po hlasovaní o zdravotníckej reforme. Očakávate teraz stranícky trest?

Pýtam sa, čo by sa tým získalo, keby som dostal stranícky trest? Keď chceme hovoriť, že sme sociálnodemokratická strana, musíme rešpektovať aj iné názory. Myslím si, že toto si pán Fico uvedomuje.

V čom sa môže teda Smer na vás spoľahnúť?

Vo väčšine prípadov a vo veciach, v ktorých nie som doma, hlasujem so Smerom. Okolo 90 percent hlasujem so stranou.

Čo si myslíte o obvineniach, ktoré hovorí Mikuláš Dzurinda, že Fico je populista a že Smer nemá odborníkov a ani program?

Aj v Smere sú šikovní ľudia a odborníci. Bral by som to ako politické prekáračky.

Súhlasíte s tým, čo opozícia hovorí o nezávislých poslancoch, že si koalícia kupuje ich podporu?

Je to, jednoducho, politický boj. Robím si žarty, že stále chodím s otvorenou taškou, či mi tam niekto nehodí 15 miliónov, a nič tam nenachádzam.

V parlamente ste však hlasovali za skrátenie volebného obdobia. Boli ste teda za skončenie vládnutia tejto vlády?

Sedel som s pánom Ficom, keď koalícia mala v septembri málo poslancov, a povedal som mu, že sa budem prezentovať, ale popri tom som mu povedal, že mne nerobí problém hlasovať za skrátenie volebného obdobia.

S Mikulášom Dzurindom máte aké vzťahy?

Normálne, korektné, kamarátske.

Keď ste hlasovali za štátny rozpočet, podpredseda Smeru Pavol Paška povedal, že po voľbách každý zabudne, že nejaký Hanzel existoval. Končíte v politike?

Áno. Nebol to však pekný výrok. Na mňa si budú ľudia dlho pamätať, lebo som tu utvoril minimálne tisíc pracovných príležitostí, založil päť akciových spoločností, postavil dve fabriky, jedno obytné sídlisko v Trenčíne. Som jeden z deviatich ľudí, čo podpísali Chartu 77 na Slovensku. Som zvedavý, kde bol vtedy pán Paška, keď chce niečo rozprávať o politike.

FOTO - ARCHÍV SME