Zimné olympiády na púti k jubilejnej dvadsiatej
Mala veselé oči, decentne zdvihnutý noštek, na hlave blonďavé kučery, na tvári pehy a na lícach pri jemnom úsmeve malé jamky. Volala sa Sonja Henieová.
Renomovaný americký časopis Sport Illustrated jej v rebríčku najslávnejších športovkýň 20. storočia pririekol štvrté miesto. Pritom Nórka bola v tej chvíli už tridsať rokov po smrti a jej najslávnejšia éra sa viaže ešte na obdobie spred druhej svetovej vojny.
Sonja prepísala dejiny
"Zmenila tvár krasokorčuľovania. Už nikdy nikoho nebudú milovať tak ako ju," myslí si chýrny americký krasokorčuliarsky mág Frank Caroll.
Henieová sa však postarala aj o čosi ešte významnejšie. "So Sonjou prišla radikálna zmena pohľadu sveta na ženský šport," tvrdí v knihe Nekonečné stopy korčúľ bývalá úspešná československá rýchlokorčuliarka Jarmila Šťastná-Königová.
Sonja Henieová sa v jedenástich stala majsterkou Nórska, v štrnástich majsterkou sveta a v pätnástich olympijskou šampiónkou.
Narodila sa do hojnosti. Otec Wilhelm, veľkoobchodník s kožušinami, v mladosti výborný cyklista a rýchlokorčuliar, bol vraj prvý, kto v Osle vlastnil auto.
Keď prišla Sonja na svet, mal už štyridsať rokov. Zomrel krátko po tom, ako pre dcéru dohodol kontrakt s Hollywoodom. O dva roky, v tridsiatom deviatom, boli na svetovom filmovom plátne len dve jagavejšie hviezdy ako ona - Shirley Templeová a Clark Gable.
Marketingový výtvor rodiny
To, na čom dnes pracujú veľké tímy odborníkov, zvládla medzi vojnami jedna rodina. Stvorila hviezdu zrelú pre kariéru vo svete športu aj šoubiznisu.
Sonja dostávala od dvoch rokov tanečné a od piatich krasokorčuliarske lekcie. Starší brat Leif ju najskôr doma na koberci, potom na ľade učil, ako padať a neublížiť si - padaj ako vlniace sa lano, nie ako kus dreva, prízvukoval jej. Mama vybavovala a sprevádzala dcérenku na stážach u renomovaných odborníkov vo svete. Otec ich platil a zároveň pôsobil ako manažér.
Z Haftysgade, ulice, na ktorej Henieovci bývali, nebolo ďaleko na Frognerov štadión s klziskom. Ani do školy, kde Sonju ako žiačku evidovali. Ale tam prichádzala len na skúšky. Učitelia chodievali za ňou domov. Trénovala toľko ako nikto - osem hodín denne.
Stala sa hviezdou troch olympiád. Štartovala však na štyroch. Do Chamonix v roku 1924 sa prišla len ukázať. Ako zázračné dieťa, budúca hviezda. Nemala ešte ani dvanásť rokov. Skončila posledná, ale predviedla tretiu najlepšiu voľnú jazdu. "S deťmi nesúťažím," pohŕdavo vyriekla olympijská šampiónka Rakúšanka Herma Planková-Szabová, neskôr Jarossová-Szabová. O štyri roky Nórka zasadla na trón, ktorý Viedenčanka uvoľnila, a vydržala na ňom až do štyridsiateho ôsmeho.
Zladila hudbu s pohybom
Po prvom olympijskom triumfe v Sankt Moritzi 1928 sa zavrela v šatni a plakala. Rozhovory za ňu dával hrdý otec.
Wilhelm Henie vedel manažovať obchody s kožušinami aj s piruetami. Aj keď trpíš, usmievaj sa, radil jej. Keď ešte bola nikto, organizoval jej návštevy na tréningoch aj na exhibíciách - aby si zvykla na publikum. V dvadsiatom siedmom jej sprostredkoval londýnske stretnutie s ruskou primabalerínou Annou Pavlovovou. Nebyť neho, zrejme by nikdy nevznikla jej pamätná voľná jazda na Čajkovského Labutie jazero.
"Henieová dokázala, že na ľade možno použiť niektoré prvky baletu vrátane pohybu na špičkách. Dokázala tiež, že na ľade možno predvádzať pohyby v dokonalom súlade so sprievodnou hudbou," vyratúva v knihe Svetové piruety niekdajší podpredseda Medzinárodnej korčuliarskej únie Josef Dědič, uvedomujúc si, že dovtedy na krasokorčuliarskych pretekoch znela hudba len preto, aby ucho úplne nezávidelo oku. "Na svoju dobu to bol ohromný objav a Sonja navyše svojím pôvabom predznamenala ďalšiu etapu vývoja krasokorčuľovania."
"Degasovská balerína na korčuliach," označkoval ju svojho času New York Times. To už bolo po olympiáde 1932 v Lake Placide. Na nej očarila Ameriku, čo bolo rozhodujúce pre jej kariéru aj dejiny športového šoubiznisu. Reštaurácia v útrobách štadióna sa v čase jej jazdy, ba aj tréningov úplne vyľudnila a k oknám sa nahrnul celý personál.
Nórka odškodnila divákov za nekresťansky vysoké vstupné 45 dolárov, ktoré si vymysleli organizátori olympiády 1932 v snahe aspoň čiastočne vrátiť si tri štvrte milióna, investovaného do športovísk. A to vraj ešte celú výstavbu bobovej dráhy financovala podnikateľská rodina Godfreya Deweya, ktorej hlava založila úspešnú firmu Dewey Decimal System.
Skrátila sukne a zmenila módu
Henieová ako prvá z krasokorčuliarok ukázala nohy, dovtedy priam povinne skrývané sukňou aspoň do pol lýtok, a stala sa božskou Sonjou.
Zavelila k revolučnej zmene módy prinajmenej na ľade. Garderóbu mala na starosti jej mama Selma, ktorej sa znepáčila tradičná tmava farba kostýmov i korčúľ. "Aj Paríž, zvyknutý byť v móde vždy krok vpredu, musel ustúpiť pred Sonjou - celou v bielom - ako pred báječnou, neuveriteľne krásnou, a preto aj veľmi vzdialenou vidinou," píše Jarmila Šťastná-Königová.
Čo nezvládla rodina, dorobil choreograf Martin Stixrund.
Svet jej padal k nohám. Nórsky kráľ Haakon jej posielal obrovské kytice ruží a vyznamenaniami ju neváhal postaviť na roveň spisovateľovi Ibsenovi či polárnikovi Amundsenovi. Nemecký vodca Adolf Hitler opakovane pozýval celú jej rodinu na obed do Obersalzbergu.
Po desiatom svetovom a treťom olympijskom triumfe mala iba dvadsaťštyri rokov. Otec však rozhodol, že stačilo a pustil sa do konkrétnych rokovaní s filmovými producentmi, s ktorými koketoval už pár rokov predtým. Čochvíľa bol na svete prvý päťročný kontrakt so spoločnosťou 20th Century-Fox.
Krátky druhý život
Sonja ešte v olympijskom roku 1936 debutovala vo filme Jeden z milióna. Po ňom nasledovalo jedenásť ďalších. Ľahké komédie, muzikály, romace...
Jej popularita v Amerike, kde v roku 1941 dostala druhé občianstvo, sa na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov dotýkala hviezd. Ako prvú zo športovkýň ju zaradili medzi milionárky. Zarábala na všeličom, aj na fotografiách, ktoré sa objavovali na škatuľkách cigariet. Ľadová Greta Garbo, písali o nej. Odrazom bol obdivuhodný úspech krasokorčuliarskej revue Hollywood Ice Revue, ktorú založila. V roku 1940 s ňou prešla Ameriku krížom-krážom. V Američanoch a najmä Američankách vzbudila vzťah ku krasokorčuľovaniu, ktorý pretrváva dodnes. Bez Henieovej by nebolo popularity prvej, skutočne americkej majsterky sveta a olympijskej víťazky Tenley Albrightovej, uznáva Sport Illustrated.
"V športe a v šoubiznise bola Henieová prvou superstar, v živote však pôsobila ako popoluška v zlatej klietke," zostručnil druhú fázu jej života nemecký športový historik Adolf Scherer v kronike Sto rokov olympiád, narážajúc o. i. na jej tri manželstvá. "Mala všetko, len nie šťastie. Jej manželstvá boli katastrofa, posledný film gýč, jej zberateľská vášeň k starožitnostiam a umeleckým veciam čistá úchylka."
Po dvoch Američanoch si za tretieho muža vybrala Nóra - lodiara Nilsa Onstada. V septembri 1968 jej diagnostikovali leukémiu. Požila si ešte rok a pár dní. Zomrela v lietadle počas letu do rodného Nórska. Keď zomrela, odhadli jej majetok na 47 miliónov dolárov.
To, čo zanechala v dejinách krasokorčuľovania, ba celého športu, sa nedá vyčísliť v dolároch.
Chamonix 1924
St. Moritz 1928
Lake Placid 1932
Ga-Pa 1936
