Ako prvý z dnešných sietí navigačných satelitov vznikol americký Global Positioning System (GPS). Jeho prvú družicu vypustili už v roku 1978. Tento pôvodne vojenský systém si v 90. rokoch získal priazeň aj v civilnom sektore. Sovietsky GLONASS sa začal rodiť počiatkom 80. rokov, prvý satelit sa objavil na obežnej dráhe v roku 1982.
Ako presný bude Galileo?
Ponúkne väčšiu presnosť než americký GPS alebo ruský GLONASS. GPS dnes umožňuje zamerať polohu s presnosťou asi na 30 metrov, GLONASS pracuje s odchýlkou 50 metrov, Galileo bude mať štandardne odchýlku rádovo v metroch. Má vysielať päť druhov signálov - zdarma dostupný verejný, kódovaný na komerčné využitie, zabezpečený signál napríklad na presnú navigáciu lietadiel alebo vlakov, signál pre pátranie na mori a v nehostinných oblastiach a šifrovaný pre potreby európskych štátov.
Bude Galileo využívať GPS a GLONASS?
Áno, navigačné terminály Galilea majú pri výpočte polohy využívať aj existujúce družice oboch systémov z dôvodu zabezpečenia čo najvyššej presnosti. Prijímače kombinujúce GPS a GLONASS už existujú, ruský systém však nie je úplne funkčný pre nedostatok družíc.
Ako vlastne satelitná navigácia funguje?
Určenie výšky a pozície na Zemi je založené na zistení, ako ďaleko sa v danom okamihu nachádza prijímač minimálne od štyroch satelitov. Táto vzdialenosť sa meria podľa toho, ako dlho každý z rádiových signálov putuje od družice k prijímaču.
Ako ďaleko je vývoj systému?
Vlani v decembri schválili ministri dopravy EÚ prechod od vývoja k fáze vypúšťania družíc a budovania pozemných staníc. Prvú družicu vyniesla ruská raketa na obežnú dráhu Zeme vo výške 23 600 km včera. Do roku 2008 má byť na obežnej dráhe už štvorica družíc určená na vyskúšanie systému. V plnej prevádzke má byť celý systém Galileo v roku 2010.
(čtk)
