MOSKVA, PARÍŽ - Na obežnú dráhu Zeme včera zamierila prvá komunikačná družica európskeho navigačného systému Galileo. Európska únia si od neho v budúcnosti sľubuje veľký komerčný prínos i technologickú revolúciu, porovnateľnú so zavedením mobilných telefónov. Galileo uľahčí orientáciu vodičom, pilotom, námorníkom či záchranárom, pomôže farmárom či kartografom.
Sondu nazvanú Giove A vyniesla z kazašského Bajkonuru do výšky 23 600 kilometrov ruská raketa Sojuz. Francúzsky minister zahraničia Philippe Douste-Blazy vyhlásil, že ide o vedecký úspech, ktorý zabezpečuje priemyselnú a technickú nezávislosť Európskej únie. Politici sa hlavne tešia, že Európa už nebude závislá od amerického satelitného navigačného systému GPS.
Už na jar 2006 by mala vyletieť druhá sonda Giove B. Do roku 2008 má byť vo vesmíre už štvorica družíc určená na vyskúšanie systému. Celý systém Galileo bude mať 30 družíc, 27 operačných a tri záložné. V plnej prevádzke má byť v roku 2010.
Názov Giove je skratka pre overenie systému Galileo vo vesmíre (Galileo In-Orbit Validation Element). Vzdáva sa ním hold talianskemu astronómovi a jeho objavu štyroch hlavných mesiacov Jupitera, ktorý sa taliansky tiež nazýva Giove.
Rodiaci sa navigačný systém umožní presne a nepretržite určovať, kde sa nachádzajú užívatelia komunikačných, dopravných a ďalších sietí. Už dnes, vďaka GPS, môžu dopravcovia sledovať napríklad polohu kamiónov; s využitím podrobných počítačových máp možno veľmi jednoducho nájsť najkratšiu cestu a nechať sa po ceste navigovať. Galileo tiež umožní bezpečnú kontrolu leteckej a námornej dopravy, mal by pomáhať i pri riešení situácie na cestách.
Navigačný systém bude stáť asi 3,6 miliardy eur. O 1,5 miliardy na rozjazdovú fázu do roku 2008 sa má podeliť Európska únia a Európska vesmírna agentúra. Náklady v rokoch 2008 až 2010 sa odhadujú na 2,1 miliardy eur. Okrem EÚ sa do projektu zapojila Čína a Izrael, záujem prejavili tiež Ukrajina, India alebo Austrália.
Galileo má predovšetkým odstrániť dnešnú závislosť od amerického, pôvodne vojenského GPS. Bude slúžiť prevažne na civilné a iba okrajovo na obranné účely, zatiaľ čo GPS i jeho ruská obdoba GLONASS (Globálny satelitný navigačný systém) sú pôvodne projektmi armády; umožňovali určiť vojenským jednotkám s maximálnou presnosťou pozície kdekoľvek na Zemi. (ač, čtk)
