pracujú a túžia po spoločnosti, ale ich kontakty sú veľmi obmedzené. Do tohto pevne uzavretého sveta sa náhodou dostane mladý čierny chlapec, ktorého si doviedol majiteľ Búrlivých výšin a všetko obráti naruby.
Chlapec vyvolá v tejto uzavretej spoločnosti des, zjednotia sa proti nemu všetci, okrem malej Kataríny. Deti, ktoré opustil ich ochranca, sa bránia krutosti okolia tým, že maximálne lipnú na sebe navzájom. Vzťah prekračuje obyčajné chápanie lásky, vyzerá to ako splynutie duší na život a na smrť. Katarína však svojho druha z detstva zradí a vracia sa do lepšej spoločnosti ako manželka pána z Drozdova. Opustený mladík odchádza do sveta, nie však s cieľom zabudnúť, no práve naopak, pomstiť sa.
Jeho tajomný pôvod, trpké detstvo a zrada ho na pomstu priam predurčujú. Začína sa jeho návratom a ani smrť tých, ktorí mu najviac ublížili, nezastavuje jeho nenávisť. Trpieť musí celý rod. Heathcliffova nenávisť a totálne devastovanie seba samého má však svoje hranice - vyčerpá sa a unavený a zničený rezignuje - pomsta mu vlastne nevyšla. Naopak, utrpenie zblížilo tých, ktorých chcel zničiť najviac - deti ľudí, čo mu podľa neho najviac ublížili. Podľa autorkinej predstavy pomsta a nenávisť majú svoje hranice, ale láska má vždy šancu na znovuzrodenie - v nových životoch a mladosti.
| "To je taká kukučka, pane. Poznám ho veľmi dobre. Iba to neviem, kde sa narodil, kto sú jeho rodičia a ako sa dostal k peniazom. Haretona vyhodil z vlastného hniezda ešte ako neopereného vrabca! Ten nešťastný chlapec jediný v celej farnosti ani len netuší, ako ho oklamali." |
Emily Bronteová bola dcérou anglického farára a sestrou ďalších dvoch známych spisovateliek Charlotte a Anny. Napísala len jediný román, potom umrela na častú chorobu tých čias, tuberkolózu. Do románu vložila všetku svoju fantáziu nahromadenú v uzavretej spoločnosti svojich súrodencov a kníh.
Otec im nedovolil stýkať sa s obyčajnými ľuďmi, preto si deti, ktorých jedinou zábavou bolo písanie, vytvorili imaginárny svet, plný fantastiky až mystiky. Talent mali všetky tri sestry a v písaní sa zdokonaľovali každodennou praxou. Písali spolu básne a vytvorili aj veľké románové diela. Samozrejme, popri povinnom vyšívaní a háčkovaní, čo bola tolerovaná práca v lepšej spoločnosti.
Postavenie žien vo vtedajšej spoločnosti sestry trápilo, uznávali emancipáciu, čo v ich poňatí znamenalo samostatne si vybrať primeranú tvorivú činnosť a manžela. Všetky túžili po rodine, ale nie nanútenej rodičmi a okolím. Ich vzbura bola veľmi mierna, ale na vtedajšie pomery obdivuhodná. Medzi prvými v Anglicku ukázali, že aj ženy majú talent, fantáziu, odvahu. Veci verejné boli dovtedy pre ženy tabu a patrilo medzi ne určite aj písanie - okrem sentimentálnych denníčkov a kuchynských receptov.
Sestry Bronteové našli odvahu a predstavili svetu všetko, čo sa v nich skrývalo, a o čom snívali, ale aj zlú skutočnosť, ktorá ich obklopovala. Emily mala najväčšiu odvahu, lebo jej Búrlivé výšiny naznačujú aj rasové a spoločenské predsudky so všetkou ich nemravnosťou, ktorá znetvoruje najmä obete.
Román zapôsobil v pokojných viktoriánskych vodách ako bomba. Hovoriť o nenávisti a pomste, o vášni a zrade, to sa predsa nepatrilo, také veci akoby ani neexistovali. Veľká túžba je predsa nemravná a spoločnosť žiadala potláčať akékoľvek city. Emily mala zrejme z písania svojej knihy veľký zážitok, táto jej radosť sa do nej premietla, a dielo posúva z úrovne bežného romantického románu na vyšší štandard. Pri čítaní netreba zabúdať na tmavý svet slatín, takmer žiadne výdobytky techniky, pevne uzavretú komunitu, petrolejovú lampu, pero z husieho brka a mladú ženu, ktorá zabalená do vlniaka tvorí románový svet.
Autor: ds
