Je koniec roka a všetci sa zbláznili - bilancujú. Toto slovo sa mi z duše protiví - za čias mojej mladosti existovala len obchodná bilancia, iná sa nepoužívala. Možno preto, že bilancia v preklade znamená účtovanie. Účtovanie sa však hodí skôr na Jánošíka či beskydského Ondráša, než na tých, čo mali čisté svedomie, nekradli, neluhali (dokáže si to teraz vôbec niekto predstaviť?), nanajvýš sa občas nejako prehrešili proti Desatoru, ale toto prehrešovanie malo už po stáročia taký zrozumiteľný ľudský rozmer, že sa nad tým nikto nepozastavoval. A teraz - bác! - a všade samá bilancia. Že by sme si aj toto priniesli z boľševických čias, keď sa medzi „robotníkmi, roľníkmi a pracujúcou inteligenciou" nenašiel nikto, čia bilancia bola záporná (súdruhovia)? Všetci tí hrdinovia práce trvalo prekračovali svoje plány a záväzky a ich bilancie boli preto radostné. Dokonca aj my, protištátne živly, spravodlivo odsúdené za to, že sme sa opovážili myslieť si niečo iné, než čo vymyslela strana a napísalo Rudé právo či Pravda, sme trvalo prekračovali normy (aby sme neboli trestaní menšími dávkami jedla). A teraz, nech sa obrátim na ktorékoľvek médium, všetci bilancujú. Tí, čo vládnu, sa naparujú, ako sa im skvelo vládlo, ich opozícia sa naparuje, ako by sa im vládlo ešte lepšie a ľuďom sa darilo ešte viac, keby… a novinári sa predbiehajú v hľadaní všetkého negatívneho (=záporného), lebo všetko pozitívne (=kladné) je nuda.

A tak mi - krátko pred zmenou letopočtu - napadlo, či by nebolo lepšie a veselšie nájsť si v končiacom roku aspoň niečo z toho, čo nás potešilo, a priať si, aby nás radosť a potešenie v budúcom roku sprevádzali ešte viac. Aby sme sa znovu o niečo viac dokázali smiať všetkému, čo má vtip aj ducha, bez toho, aby to bolo prisprostasté a prihlúple. Komunistom bol podozrivý každý, kto sa dobre bavil. Či sa im napríklad niekto neposmieva.
Dosť ma mrzí, že generácie narodené v socializme (tá posledná niekedy po napochodovaní bratských vojsk, teda na začiatku normalizácie) ako by si tú socialistickú zakyslosť niesli so sebou až do týchto dní, ako by im všetci prekážali v ich usilovaní sa - teraz nie za komunizmom, ale za kariérou.
Zato z tých, čo sú mladší, mám radosť! Tí už si svoju slobodu a možnosti vychutnávajú. Lebo (ale aj ja, prestarnutý burič) nepotrebujú bilancovať - pardon: Účtovať. Ale aj tak, všetkým - bez rozdielu veku a pohlavia - posielam svoje PF 2006.

Váš Jiří Stránský.

Autor: Jiří Stránský