Predkovia predsedu košickej Židovskej náboženskej obce Pavla Sitára podnikali pred druhou svetovou vojnou v poľnohospodárstve. Vlastnili pôdu a spracovateľské kapacity na poľnohospodárske produkty v Šarišských Bohdanovciach a v Drienove. Aj ich majetok bol arizovaný.

"Vilo Mojžiš bol zamestnancom firmy. Vstúpil do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany len preto, aby mohol arizovať majetok môjho otca a starého otca, a tak ho zachrániť. Chcel im pomôcť. Len vďaka nemu sa zachovalo množstvo hodnotných vecí z rodinnej pozostalosti," hovorí Sitár.

Nepáči sa mu preto, že meno Vila Mojžiša a mnohých ďalších ľudí, ktorí sa do arizácie zapojili rovnakým alebo podobným spôsobom, by sa mali ocitnúť v pripravovanom zozname arizátorov. "Bol to slušný, poctivý človek. Môj otec ho mal rád ako vlastného brata. Na rozdiel od mnohých iných tvrdo vo firme pracoval, vyznal sa v nej, staral sa o ňu presne tak, ako by to robili oni, až kým neprišla Sovietska armáda."

Sitár je presvedčený, že každý prípad likvidácie či arizácie židovského podniku a majetku by sa mal posudzovať individuálne. "Nie každý arizátor bol krvilačný fašista, ktorý sa chcel na úkor Židov obohatiť. Zverejnenie zoznamov môže zvádzať k zjednodušenému pohľadu, k paušalizácii na princípe kolektívnej viny. Navyše, dozvieme sa z nich síce mená arizátorov i arizovaných, ale mená tých, ktorí to všetko pripravovali, ktorí boli strojcami tejto obrovskej nespravodlivosti a nesú za to zodpovednosť, ostanú nakoniec v anonymite." (sen)